Deň blbec

Autor: Irena Simunekova | 27.9.2012 o 12:55 | (upravené 27.9.2012 o 15:12) Karma článku: 11,43 | Prečítané:  393x

Každého človeka raz za čas postretne deň „blbec“. Nemusí to byť zrovna ani piatok 13., môže to byť hociktorý deň. Už ráno som cítila akési napätie, nespala som dobre, jedna moja kamarátka mi hneď určila aj diagnózu „ mesiac v splne.“ Neviem či účinkoval len mesiac, či všetky okolnosti známe i neznáme ale zobudila som sa do dňa „blbec“

Už ranný rituál varenia kávy tomu napovedal. Samozrejme som si ju zabudla dosýpať do dózičky, voda už dávno zovretá a ja som ju hľadala v skrinke na potraviny. Úspešne som zhodila taký krčiažok na nápoje a odrazila som z neho kúsok. Už ho mám dosť rokov, nikdy som ho nepoužila, ale teraz to bola najdôležitejšia vec ktorú mám v kuchyni. Pri nasypávaní kávy som samozrejme takú lyžicu vysypala bokom a rovno na vyčistený koberček pred linkou, čo ma tiež značne potešilo, keď sa darí, tak sa darí. V ďalšej etape sa mi nedarilo spojazdniť internet, robila som rôzne úkony možné a aj nemožné a hľadala chybu. V tlačiarni sa zasekol papier, pinzetou som ho po kúskoch vyťahovala trvalo mi to dobrú pol hodinu. Keď už bolo po všetkom, koberček vyčistený, studená káva vypitá, internet aj keď do značnej miery vyšťavený išiel, prišla na mňa moja chvíľa. Netrvala síce dlho, ale o to dlhšie som opravovala splachovač, kde prúdom tiekla voda ako keby bola zadarmo. Už som premýšľala, že si snáď ľahnem aby som sa ničoho nechytila, nič nepokazila. Ale predsa mi to nedalo, povinnosti sú povinnosti treba ich urobiť. V tento deň fakt čoho som sa chytila, to sa mi nevydarilo, alebo až na viac pokusov. Už som sa začala aj sama seba ľutovať, na um mi prichádzali vzhľadom k všetkým okolnostiam aj čierne myšlienky. Snažím sa, nič nejde ako by malo, či už v maličkostiach alebo celkovo, nedarí sa. Tak okolo obeda som sa rozhodla, že musím ísť von vyvetrať si negatívne myšlienky a zobrala som odpadky do smetiaka. Taká namosúrená nehľadiac v pravo ani vľavo som ich zahodila. A vtom spoza chrbát pozdrav: „Dobrý deň teta.“ Obzrela som sa za detským hláskom, v meste nie je veľmi zvykom sa zdraviť, ak tak maximálne známych. Toto dievčatko, asi tak 4-5 ročné v ružových šatôčkach v bielom klobúčiku sedelo na invalidnom vozíku, tlačila ju buď mamka v staršom veku, či babka a malo krásny úsmev. Zahanbila som sa, že sa tvárim ako kyslá uhorka, nevšímam si svoje okolie, ľutujem samú seba, kvôli čomu? O čo ide? O nič, o maličkosti, vysypaná káva, zaseknutý papier, pokazený splachovač. O čo ide? O žiadnu tragédiu, všetko sa dá urobiť, opraviť vyčistiť. Ale toto malé dievčatko nikdy nebude utekať za loptou, pretekať sa s kamarátmi, vždy, celý život bude mať svoj handicap a predsa rozdáva úsmev. Neviem či by som mala toľko sily a vedela sa s tým zmieriť keby som bola na jej mieste. Bude potrebovať v živote veľa síl a energie aby s ním popasovala a ja tú svoju vyčerpávam na úplné nepodstatné maličkosti. Usmiala som sa na ňu, odzdravila a prehodila som s ňou pár slov. To jej prianie dobrého dňa sa splnilo, keby sa už čokoľvek v ten deň udialo, tak ma to už nerozladí, veď o nič nejde, keď nejde o život....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?