Kameň, slovo, príležitosť, čas...

Autor: Irena Simunekova | 27.9.2012 o 21:50 | (upravené 27.9.2012 o 21:59) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  348x

Včera som večer zas čítala a vyhľadávala citáty na internete. Mám ich veľa aj uložených, ale stále nachádzam nové a nové, poprípade si prečítam a zamyslím sa aj nad tými, ktoré som v minulosti čítala. Tak som našla nasledovný citát, a trochu som nad ním premýšľala. Sú štyri veci, ktoré človek, keď urobí, nevráti späť: Kameň... keď ho už človek hodil... Slovo... keď ho už vyslovil... Príležitosť.. keď ju už prepásol... A čas... keď už ubehol...

Štyri veci, kameň, slovo, príležitosť a čas. Len jedno slovo z nich je hmotné a to kameň, ale v tomto prípade to tak nie je myslené. Hod imaginárnym kameňom vyjadruje našu snahu niekomu ublížiť. Ľudia by si nemali vzájomne ubližovať, vedome alebo nevedome, každý z nás máme tých svojich bolestí dosť. Je tu aj ďalšie príslovie: „Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“ Áno aj to sa dá, zlé oplácať dobrým a čakať že ten druhý pochopí našu snahu a svoj kameň tiež vymení za chlieb. Dá sa, raz, dva krát, tri krát. Nekonečné oplácanie zla dobrom človeka demotivuje, určitým spôsobom aj ponižuje. Všetko by malo mať svoje hranice, každý tú svoju pomyslenú latku máme postavenú v rôznej výške. Ani tá moja nie je nekonečná. Nie, nehádžem späť kamene, pár krát je to hod tým chlebom. Ale aj u mňa príde fáza, keď vo svojom vnútri už ten chlieb nie je a vytváram si skôr taký vlastný obranný val pred dopadajúcimi kameňmi. Ako ochranu samej seba, vidiac že tú druhú stranu nezmením, neodradím od útoku. Prestávam mať spätnú väzbu a už tie kamene nech sú akékoľvek veľké mi nemôžu ublížiť. Slovo... Dokáže viac ublížiť ako fyzická bolesť, dokáže potešiť. Na niektoré slová nikdy nezabudneme. Preto si treba zvážiť čo povedať, ako to podať. Slová ktoré odzneli, už nikdy nevieme zobrať späť. V afekte sa povie veľa zlých slov, v snahe čo najviac tomu druhému ublížiť, vykričať všetky neprávosti, všetko čo máme na srdci.. Nie je správne reagovať v tomto stave, hovorí sa, že je dobré napočítať najskôr aspoň do desať a potom reagovať. Keď mierne vyšumia naše emócie. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa o to. Povedať si síce svoj názor, svoj postoj ale spôsobom, aby to nikoho neurazilo, nie príkazom, či vyžadovaním si svojej pravdy. Chce to veľa sebaovládania, potláčania emócii, ale len týmto spôsobom sa dá rozvíjať komunikácia a pochopenie medzi ľuďmi. Mali by sme medzi sebou čo najviac komunikovať, ani mlčanie nie je dobré. Oni sa v nás hromadia každým prípadom sa znásobujú, potom dochádza k akémusi výbuchu v ktorom demonštrujeme všetko, čo sa v nás nazhromaždilo. A z malých nedorozumení a problémov sa stávajú veľké. Nemali by sme však šetriť ani slovami pochvaly keď sa nám niečo páči, slovami povzbudenia a pochopenia. A hlavne nemali by sme zabúdať na slová mám ťa rád, mám ťa rada, milujem ťa. Ale to už je o inom vzťahu. Príležitosť... Dá sa pochopiť v rôznych smeroch. Sú typy ľudí ktorí sa hneď chytia každej príležitosti, niekedy s úspechom, niekedy je z toho neúspech. Ani ten ich neodradí a pokračujú rovnako. Je to v človeku v jeho povahe a v myslení. Pozorujem na sebe, že čím som staršia, tým viac premýšľam, zvažujem, bude to dobré, nebude? Hľadám odpovede pre a proti. Už vsádzam viac na istoty, na pokoj a taký svoj štandard. Áno stáva sa , že tú svoju príležitosť práve tým premýšľaním a rozhodovaním prepasiem. Mladý ľudia reagujú určite viac spontánne, rýchlejšie, na rôzne príležitosti, niekedy aj úplne nerozvážne, živelne. Staršieho človeka už v rozhodovaní brzdí vlastná životná skúsenosť. Ja viem, že už nevrátim späť príležitosť ktorá mi ušla, ale ani nevymažem zo seba všetky svoje skúsenosti, najideálnejšie by bolo poznanie, čo tá príležitosť prináša či dobré, alebo zlé. Ale to nevieme nikto vopred, ani sa nedozvieme pokiaľ neskúsime. Čas... Veľa sa už popísalo o čase, človeku rýchlo preteká medzi prstami. Nič sa už nevráti späť. Čo bolo už nezmeníme, meniť môžeme dnešok, zajtrajšok, ale čas ktorý ubehol a čo sme prežili už nie. Nie je dobré sa stále vracať do minulosti, i keď na človeka prídu aj také chvíle. A už vôbec nepremýšľať nad tým, ako by bolo, čo by som urobila, keby sa vrátil čas. On sa už nikdy nevráti. Čo si môžeme zobrať z minulosti? Poučenie, skúsenosti, pekné spomienky. Žijeme svoj čas však dnes, zajtra, možno pozajtra... Nik nevie koľko času ešte má. Chcem ho prežiť tak, aby som nikdy nemusela povedať slová keby sa mohol vrátiť čas... Toľko slov o takých obyčajných slovíčkach kameň, slovo, príležitosť a čas. Je dobré si takéto citáty občas pripomenúť, aby sa človek zamyslel nad tým čo je pre neho dôležité, či nepodstatné, čoho sa má vyvarovať, za čím ísť... Možno priveľa premýšľam, priveľa píšem, čítam, nie je to návod pre nikoho, skôr sú to len také moje úvahy....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?