Obchody sú preplnené rôznym tovarom a vidieť, že keď vojdete do obchodu že ste tam zákazník a nie objekt sledovania, či ste niečo neuložili, alebo či náhodou nemáte lepkavé prsty. Je to o dôvere, že každý kto vojde do obchodu keď nakúpi, tak si aj zaplatí a obchodník sa vám snaží vyjsť v ústrety nad rámec svojich povinností. Zaujímavý poznatok, ale zrejme u nás by pri tomto štýle predaja vznikli vysoké manká. Je to v nás? Je to vo výchove? Ale myslím si, že práve táto otvorenosť a dôvera dáva človeku akúsi zodpovednosť ju nesklamať. Možno to tak nefunguje u každého a skratka niekto sa rád obohatí bez práce, ešte tu snáď nie je toľko našich takéhoto zmýšľania a dúfam, že nám nerobia v zahraničí hanbu.
Bola som vo fitnes centre, tu tomu hovoria Gym či tak podobne. Nič zázračné tam nie je oproti vybaveniu ktoré máme doma. Tu je to vlastne taký väčší komplex, kde však samozrejmosťou sú sprchy, sauna, bazén ako aj rôzne tkz. krúžky cvičenia aerobiku a rôznych iných metód. Je samozrejmé že absolvujete taký vstupný pohovor, ktorého súčasťou sú hlavne otázky o zdravotnom stave, liekoch čo užívate a samozrejme sa odmeria tlak. Ešte nemám to tak dokonale prejdené, ale čo ma prekvapilo najviac že cvičia aj staršie ročníky aj ľudia v dôchodkovom veku. Ale tých čo by to fakt potrebovali tých tu nevidieť, aspoň som nestretla vo fitku tie nadmerné rozmery. Oni si asi sadnú radšej k hamburgerom.
Ozaj hamburgery, boli sme si sadnúť v takom zariadení rýchleho občerstvenia a dala som si aj ten hamburger. No už sa veľmi nedivím tým urasteným, že sa s tým napchávajú skratka výborne pripravené a hrozitánsky veľké, i keď už som z posledných síl natláčala do seba zvládla som ho. A kto si zrejme nevie rozkázať svojím chúťkam a príliš často navštevuje tieto zariadenia, musí bezpodmienečne narásť do väčších rozmerov a tak ťažko sa tomu odoláva. Ja si však určite dám pozor aby som domov po polroku neprišla širšia ako vyššia.
Videla som aj hlúčik detí ktoré zrejme niečo oslavovali v takomto zariadení, asi to patrí k tomuto životnému štýlu, od mala učiť k nezdravému stravovaniu. Nie že by tie naše domáce oslavy boli zdravé, veď chlebíčky, torta, cola tiež sú kalorickou bombou. Ale je to len pri oslave, ale neučíme deti k návšteve týchto zariadení i keď už vo väčších mestách sa k podobnému trendu začíname prispôsobovať. Je to vlastne bez práce, netreba pripravovať, chystať a následne doma upratovať, mám ten dojem, že tu sa akosi domov chodí len prespať.
Čo však vidím pozitívne to je zeleň, parky detské ihriská a poriadok. Nikde nelietajú papiere, odpadky sa hádžu do košov dbajú tu o svoje okolie možno viac ako v domácnosti. Hovorí sa že Angličania sú bordelári, môže byť, ale vonku to nepoznať. U nás prevláda opačná tendencia v byte upraceme, nech nikde nie je ani smietka ale pred dverami? To nás už nezaujíma nie je to naše. V byte nehodíme papier na zem ale vonku? Prečo nie? Tu by ma to mrzelo zanechať po sebe na zemi odpad, on by kričal z ďaleka. Sú tu uličky, chodníky ale všetky čisté bez odpadov, posadená tráva sa zelenie, je udržiavaná. A vtáctvo? Keď doma zatlieskame, tak odletí má taký inštinkt že ich plašíme, strieľame. Tu? Akosi im to nič nehovorí, neplašia sa, nik im neubližuje, môžete sa prechádzať popri nich, niektoré ani neodletia sú na to zvyknuté.
Iný kraj, iný mrav, mali by sme si zobrať z tých poznatkov v cudzine to pozitívne. Verím tomu že kto žije v cudzine dlhšie, ťažko chápe naše domáce prostredie, názory a chovanie . Ale o tom zas neskôr.
