Z archívu: Cesta do sveta 3

Autor: Irena Simunekova | 6.10.2012 o 11:58 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  241x

  Dnes bola taká veterná noc, je zamračené a možno niečo ten vietor doveje, či odveje. Premýšľam nad spôsobom žitia, či nežitia v tejto krajine. My sme tak akosi naučený mať svoj domov svoje súkromie. Tu to vyzerá inak. Je to väčšinou také spoločné bývanie. Vlastniť svoj dom, či byt je finančne náročné a málokto si to môže dovoliť, ale už aj u nás to vlastne k tomu speje. Takže čo zostáva?  Zaťažiť sa na veľa rokov hypotékou a aby sa dala splácať s priemerných príjmov, tak prenajímať časť domu a žiť so svojimi nájomníkmi po dlhé roky.    

 

Druhá možnosť žiť rovnako, ale ako nájomník. Je to vlastne zajedno, až na to, že snáď v prvom prípade po dlhých rokoch  sa tu človek dopracuje k vlastnému a ničím nezaťaženému bývaniu. Ani tá druhá možnosť však nie je zlá, nakoľko neviaže človeka k určitému miestu  skôr je operatívnejší a pohyblivejší. Ale rodina sa takto budovať akosi nedá, skôr je to o tých ktorý sú bez záväzkov. No sú aj šťastnejší, ktorí majú tých majetkov viac a nemusia toto celé absolvovať. Ale tých zas nie je až tak veľa. Ja vidím okolo seba tento spôsob žitia, teda skôr tej okrajovej časti. Nedá sa povedať, že je to chudoba, veď človek má strechu nad hlavou, čo do úst, zamestnanie. Aj u nás je to vlastne tak v takých väčších mestách  kde ľudia dochádzajú za prácou, ale zas majú väčšinou ten svoj domov inde. Bývať s cudzími ľuďmi ktorí majú svoje zvyky, návyky a koľkokrát sú aj iné etnikum vyžaduje veľa tolerancie alebo aj nevšímavosti jeden k druhému. Skratka žiť svoj život, nevšímať si okolie, spolubývajúcich určitá sebeckosť.

Veď keď každý je prevažne do večera v práci, tak čo treba? Kúpiť  polotovar, prehriať ho v mikrovlnke, navečerať sa, možno zapnúť televíziu a odpočinúť si. Deti a rodina? Deti vychovávajú opatrovateľky, v tom horšom prípade ulica. Vzťahy? Akosi chladné, ako celé to počasie navôkol i keď vás sused víta s rozžiareným úsmevom ráno „Hello" patrí to viac k bontónu ako ku skutočnej radosti že vás vidí. Ale hovorí sa kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Časom sa našinec viac menej prispôsobí tomuto spôsobu života.  On si to vlastne ani neuvedomuje, že je to tak, alebo po počiatočnej eufórii zisťuje že toto nie sú hodnoty a život ktorí by v budúcnosti chcel žiť. Takže jediné čo zostáva, je buď sa prispôsobiť, alebo sa vrátiť domov.

Nie je to len o vzťahoch medzi ľuďmi, veď človek si môže budovať svoj domov kdekoľvek. Ale každého, teda prevažne každého to ťahá práve tam kde sa narodil, kde prežil detstvo, mal priateľov, rodinu, prvé lásky. I keď po návrate zistí, že to zidealizované už nie je to čo si vysníval, na čo sa tešil, čím dlhšie pobudne v cudzine, tým sa viac vzďaluje  od  vysnívaného a verím tomu, že čím dlhší pobyt kdesi v cudzine síce ten dá toho aj veľa, ako je poznanie iných hodnôt, šancí, porovnať čo v živote chcem a čo nechcem. Ale práve tá inakosť nedáva šancu cítiť sa doma v cudzine a zas tá skúsenosť uberá šancu cítiť sa doma v rodnej zemi. Tak čo je vlastne dobré?  Všetko s mierou a vedieť, kde je tá únosná hranica  na návrat, alebo na to, keď si poviem dokážem tu žiť a nič ma už preč neťahá.

U mňa myslím si že takáto dilema nehrozí,  môj pobyt plánujem len na určitý čas, na spoznávanie, na  rozhliadnutie okolo seba a snáď, teda dúfam že mi dá aj troška iný pohľad na všetko čo sa okolo mňa dialo a deje, akési vyrovnanie sa zo všetkým a nový elán. Všímam si veci, možno maličkosti okolo seba,  veď môže byť že už takáto šanca sa nenaskytne, čo je viac ako pravdepodobné.

Takže chcem zaznamenávať postupne svoje poznatky a možno raz aj čítať po dlhšom čase, či ten prvý dojem zo všetkého je taký ako tie ďalšie a porovnať, či by som to časom myslela inak, ktovie všetko chce ten čas. A teraz ho mám a mám na to určený polrok, veď zatiaľ prešlo len pár dní. Takže časom zas napíšem pár poznatkov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?