Zavčas rána panna vstala sa hovorí, no možno tá panna už aj som, a zavčas? Áno mám dve možnosti buď vstanem zavčasu ráno, predbehnúc vstávajúcich do práce, alebo keď nestihnem, tak pekne dlho zostať v posteli pokiaľ ten posledný nezabuchne dvere za sebou. Je to v celku dobrodružstvo. Moja posteľ je vlastne jeden matrac zapichnutý za sedačkou, ktorý sa pravidelne vyťahuje večer, uloží sa na stred obývačky. Ale po postavení vianočného stromčeka moja spálňa sa zmenšila, zostala mi na spanie sedačka, samozrejme nerozťahovacia, obložená štyrmi velikánskymi vankúšmi. Priestor na spanie v dĺžke asi 150 cm a to neviem či nepreháňam. Inak by mohlo byť aj celkom zaujímavé spanie pod vianočným stromčekom ako darček, i keď ja som asi najskôr len danajský dar. Obývačka je vlastne prechodová miestnosť, taká otvorená, spojená s kuchyňou. Z nej vedie schodište von a tiež schodište do vrchných izieb. Syn s nevestou a s vnukom býva v jednej izbe, v ďalšej jeden mladý Slovák, v dolnej izbe starší Poliak.
Ja obývam obývačku ktorú vlastne obývajú všetci. Tak to je celá naša zostava. Práve v tejto časti domu prebiehajú všetky aktivity ako varenie, posedenie či pozeranie TV. Niekedy je to spestrené nočnými nájazdmi jednotlivých členov do kuchyne, do chladničky, či nočné príchody slobodných pánov, skratka mám o všetkom prehľad. A teda v závislosti od intenzity nočných prehľadov závisí aj moje ranné vstávanie. Buď je to v rýchlosti pred šiestou, alebo bezduché ležanie do pol deviatej. Ráno od štvrť na sedem až do pol deviatej pracujúci odchádzajú za prácou teda raňajkujú , pripravujú si desiate a špecialitou toho čo odchádza najneskôr je ranné varenie. Ja viem, veď je to normálne a ja som tu vlastne návšteva, už som si na tieto rituály aj zvykla. Takže ja si tiež pripravím raňajky, kávu, cigaretu a keď všetci poodchádzajú tak mám priestor sa aj zušľachtiť. Potom si uložím paplón na miesto. Neviem ako by som to miesto nazvala je to detská ohrádka. Vlastne moja skriňa, môj perinák a musím napísať že nielen môj. Nájdu sa v nej hračky, vrchné odevy, občas položené chodítko, no skratka bordel kút kde sa všetko schová. Mám síce ešte jeden kartón v ďalšom kúte ale tam mám .hygienu teda rôzne sprchové gély, mastičky atď. Po uložení si svojich vecí zvyčajne upracem kuchyňu a obývačku.
Niečo popíšem či poučím sa a vstane vnúčik, je ako púčik ráno, skratka zlaté dieťa veľmi vrtké a hyperaktívne. Učím ho troška nejaké tie lotroviny, ako sa vyplazuje jazyk, tlieskať, poskakovať skratka nech sa v živote nestratí.. Väčšinou tak na striedačku varíme tak sa snažím zas tie naše klasické prvky v niesť do ich jedálnička. Občas ideme von s malým na prechádzku, či idem sa zoznamovať von s okolím. Nie je to síce ešte celkom ono, žiada sa mi pestovať si viac aktivít ale snáď s novým rokom keď začnem chodiť na kurz jazyka, tak sa to zlepší. Už budem aj viac rozhľadená a snáď aj jazykovo zdatnejšia. Nie že by som ten svoj jazyk neovládala, ide mi to v celku dobre, len nie je to v tej reči čo by som sa chcela naučiť, snažím sa moje chabé znalosti rozširovať, vzhľadom k veku to ide o čosi, teda poznateľne pomalšie.
Večery sú tiež dlhé, teda bývam dlho hore, až keď všetci zaujmú svoje miesto, aby som sa nestrápňovala a nevyháňala svojim rozkladaním sa svojho ja na gauči ostatných obyvateľov. Skratka chovám sa ako návšteva snažím sa toho druhého neobmedzovať. Občas si večer spoločne posedíme, troška porozprávame škoda, že len v rodnom jazyku zišlo by sa mi síce v tom cudzom, mám však dojem že tým cudzím jazykom navôkol tu je poľština. Takže môj deň? Možno stereotyp ale som tu spokojná vždy je tu niekto a keď nie je, mám na internete svojich známych, priateľov tak mám ako také spojenie s domovom. Sú aj dni kde mám viac aktivít, veľa však závisí aj od počasia, zatiaľ nie je veľmi priaznivé, ale takýto je môj ten bežný deň.
