Žiadna sa kaša neje taká horúca ako sa uvarí

Autor: Irena Simunekova | 4.11.2012 o 19:56 | Karma článku: 8,87 | Prečítané:  486x

  Sťažujeme sa Čítam a tiež aj počúvam veľa negatívneho. Nemám prácu, nemám dosť peňazí, nemám lásku, nemám priateľov, nemám zdravie. Sklamali ma, rodina, priatelia, známy. Zneužíva ma šéf, moje okolie, rodina. Samé mínusy, ktoré si vo väčšine prípadov spôsobujeme aj samy. Málokedy počujem na moju otázku ako sa máš, odpoveď dobre. Keď nám niekto tak odpovie, až sa zarazíme nad tým, ako nad niečím neskutočným, nereálnym.  

 

Veľa krát živíme ďalej ten  negativizmus, pritakávame na sťažnosti toho druhého a prispievame svojou troškou do mlyna. O čom sa dá najviac diskutovať?  Veď predsa o nešťastí, o problémoch skutočných či imaginárnych.

Nie nemyslím si, že každý máme život ako prechádzku ružovou záhradou, bezproblémový, bez chýb. Chyby sú  tiež potrebné aby sa človek poučil, neopakoval. Sú veci ktoré samy môžeme ovplyvniť,  zmeniť k lepšiemu, rozsievaním svojich negatívnych myšlienok sa ešte nič nevyriešilo.

Zmena sa musí v prvom rade udiať v nás. My sme tí, ktorí píšu knihu svojho života a je na nás aká bude.

Nemám zdravie, ale nič pre to dlhé roky nerobím aby som si ho udržal. Prejedám sa, pijem, fajčím, nemám pohyb. Keď však príde choroba, tak to beriem ako nespravodlivosť, ktorá postihla práve mňa. Uznávam, že aj ten ktorý dodržiava zdravý životný štýl, robí maximum pre svoje zdravie, môže ochorieť. Sú dispozície, ktoré nezmeníme akokoľvek by sme chceli. Stretávam ľudí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Rozdiel je ten, že jeden sa sťažuje, ale nič pre to nerobí aby tomu predchádzal, len závidí tým zdravším a ten druhý, možno ešte viac chorý bojuje, aby svoju chorobu prekonal, porazil. Nesťažuje sa, nerozpitváva, ale koná to čo je pre neho najdôležitejšie.

Nemám dosť peňazí, musím šetriť, nemôžem si dovoliť nič. Na druhej strane ich stretávam v hypermarketoch s preplnenými nákupnými košmi. Vedia o každej akcii ktorá je v ktorom, nakupujú výhodne, aj keď tú vec by možno k životu ani nepotrebovali. Svoje slová zabíjajú činmi. Kde je pravda?  Niekde zrejme uprostred. Áno uznávam, že sú ľudia ktorí musia otáčať každý cent aby vyšli od výplaty k výplate, ale zaujímavé je na tom práve to, že ich sťažnosti počujem najmenej. Žijú skromne dúfajúc v lepšie časy.

Nemám prácu, tiež to poznám. Bola som jeden čas tiež bez zamestnania. Odpísala som snáď na stovku inzerátov. Žiaľ bez odozvy, chápem to, že žena vo vyššom veku nie je pre zamestnávateľa atraktívna. I keď z niečoho žiť musí aj ona. Nechápem však otca rodiny, ktorý roky sedí doma, občas sa mu pritrafí brigáda. Je v najlepšom veku, nie je viazaný bydliskom, nie je obmedzený zdravotne, ale on sedí a čaká. Čaká na zázrak, že ho snáď práca osloví, príde za ním, ponúkne sa mu nadštandartná mzda a najlepšie by bolo, keby tam ani nemusel chodiť a výplata by mu prichádzala na účet. Sťažuje sa, nemám prácu, nemám peniaze, čakám pomoc od všetkých navôkol. Ale on sám nič nerobí pre to, aby som to zmenil, sedí a čaká, dnes má a zajtra mu možno niekto niečo dá..

Láska je, i nie je. Niekto intenzívne hľadá svoj objekt lásky, bez ohľadu na, to či je opätovaná. Potrebuje osobu ktorú „miluje."  Keď city ustúpia, zistí, že ten objekt nebol o opätovanej láske. Bol len o využívaní, zaslepenosti, potom je nešťastný.  Vzťahy sú rôzne, niektorých držia spolu majetky, pohodlnosť ale aj otázka prestíže. Sú dvojice ktorých drží spolu aj tá láska, ľahšie sa prekonávajú problémy keď sú na to dvaja. Niekde som čítala zaujímavý názor : „ Deťom môžeš povedať niečo, priateľom, rodine môžeš povedať niečo, ale partner je ten, ktorému môžeš povedať všetko." A tak to aj je, keď si dvaja spolu rozumejú, jeden druhého chápu a hlavne spolu komunikujú. Nekomunikácia,  zakrývanie svojich pocitov, názorov je hrobárom lásky. Ale aj toto je len na každom z nás ako sa k partnerskému vzťahu stavia,  aj vo všedné dni, či dokáže a hlavne chce, rozdúchať ten uhlík aby zas vzplanul oheň, alebo ho nechá dohorieť.

Nemám priateľov, nik mi nerozumie, prečo?  Dokážem byť ja priateľom, je na mňa spoľahnutie, dokážem počúvať, pochopiť, pomôcť? Prečo hľadáme chyby v tých druhých a nepozrieme kriticky aj na seba?

Sklamali ma. Človek sa veľa krát sklame, vytvára si ilúzie o tom druhom. Je lepšie nič si nenahovárať, držať sa reality a radšej sa príjemne prekvapiť.

Veľa sa popísalo o pozitívnom myslení, ale dá sa to celé vlastne zhrnúť jednou vetou.  Aj to negatívne čo nás stretá a aj v budúcnosti stretne, nám dáva novú skúsenosť, človeku nepomôže, keď sa bude sťažovať, rozpitvávať a stále sa vracať k tomu zlému, pomôže mu len jedno, riešiť daný stav a ísť ďalej.

Žiadna sa kaša neje taká horúca ako sa uvarí. Človeče pomôž si sám, aj pán Boh ti pomôže.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?