Sú milióny ľudí okolo nás, so stovkami sa v živote stretávame, s desiatkami komunikujeme a je len jeden jediný človek ktorého milujeme. Prečo? Čím nás upútal, prečo sme si za svoj objekt lásky vybrali práve toho dotyčného, či dotyčnú? Keď tak premýšľam a hľadám odpovede vo svojej minulosti, vlastne neviem, neviem to charakterizovať a zdôvodniť.
Nemôžem tvrdiť, že ten môj vyvolený bol krajší ako ostatní, že by mal výnimočné schopnosti, ktoré by ma na ňom upútali. A predsa, niečo ma k nemu ťahalo, mala som pocit, že práve on je a bude súčasťou môjho života. Niečo, ako druhá polovica môjho ja, niekto, bez ktorého by som nebola kompletná. Bol takým obyčajným človekom, ale pre mňa výnimočným a jedinečným.
Čítala som medzi citátmi tiež slová od neznámeho autora :" Nenáviď toho pre ktorého si žila,
neľúb toho pre ktorého si sa trápila." Je to pre mňa úplne nepochopiteľné. Ako môžem nenávidieť niekoho s kým som žila? Aj keby sa čokoľvek zlé stalo medzi nami, možno by tá láska vyprchala ale nenávidieť? To by som asi nikdy nedokázala, nemôžem nenávidieť niekoho koho som milovala, áno, časom sa možno naše cesty rozídu, nebudeme mať rovnaké názory a ciele.
Áno, bude to aj bolieť, pokiaľ si uvedomím realitu, že nie je taká, akú som si vysnívala akú som chcela. Bude mi ľúto, že sa ten môj sen nesplnil, ale nebudem si srdce napĺňať nenávisťou.
Hovorí sa, že opakom lásky je nenávisť. Ja si myslím že opakom lásky je ľahostajnosť. Kto toho druhého nenávidí, ešte nie je s minulým vzťahom vysporiadaný.
Niekoho milujete? Nehľadajte odpoveď v sebe že prečo, jednoducho preto lebo je to on, či ona.
Už nemilujete? Každý človek ktorého vo svojom živote stretneme nám niečo dá, životnú skúsenosť. Možnosť uvedomiť si, čo bolo alebo nebolo správne. Za tú skúsenosť mu vďačíme, nemali by sme ho nenávidieť.
Ešte jeden citát od neznámeho autora: „Pravá láska sa nedá dosiahnuť ani snahou, ani vytrvalosťou, ani peniazmi, ničím, pretože pravá láska nie je bežná vec, je to zázrak, pri ktorom musíte veriť, že sa stane raz aj Vám.
