Neočistila som si topánky, tak ten môj Mikuláš mi ani nič nepriniesol. A predsa včera som dostala snáď najkrajší darček od Mikuláša. Zazvonil telefón a moje vnúčence mi s radosťou zvestovali, že u nich už bol, spolu s čertom, s anjelom. Aj sa pomodlili, zarecitovali mu básničku, aj zaspievali. Nekonečná radosť z detských hláskov.
Porozprávala mi o tom veľkým vzrušením aj tá najmenšia, hoci som jej veľa nerozumela opýtala som sa jej, či sa nebála čerta. Nie nebála, veď som bola dobrá.
Potom sa ma vnúčik spýtal, či aj mne Mikuláš niečo priniesol. Povedala som mu, že nie, lebo som nebola dobrá. Zamyslel sa, zmĺkol. Vtedy som si uvedomila, že mi vlastne priniesol ten najkrajší darček ktorý existuje. Pocit, že som vychovala svoje deti dobre, že to čo videli doma, prenášajú ďalej do svojich rodín.
A to nielen čo sa týka tradícii, ale aj postojov k životu, k svojej rodine, no mohla som dostať krajší darček?