Chcela som postaviť snehuliaka

Autor: Irena Simunekova | 15.1.2013 o 16:14 | (upravené 15.1.2013 o 16:32) Karma článku: 9,98 | Prečítané:  439x

Sneh, sneh, všade na celom Slovensku ho nasypalo. Kalamita v doprave, zrejme nádielka zas ako každý rok zaskočila cestárov. Nie sú odpratané chodníky, šmýka sa, meškajú spoje. Nechápem však, čo je na tom také divné a výnimočné cez zimu. Aj ja každý deň čistím auto, keď mi vyjde čas tak odhŕňam sneh aj mimo službu pred vchodom. Je predsa zima a k tej zime sneh aj patrí.

 

Aj v minulosti sme mali snehové nádielky, akosi sme menej „frfľali", či sme boli menej pohodlný? Pamätám si, že ako dieťa  som robila s kamarátkami tunel pod snehom na dvore u babky. Stavali sme snehuliakov, chodili sme sa sánkovať, chlapci nás vyguľovali.

Prišli sme domov zamrznutí, babka urobila čaj, natrela  chlieb s domácim maslom a roztápali sme sa pri teplom sporáku. Krásne spomienky.

Aj moje deti si ešte užívali snehu a zimy. Keď ho bolo pomenej, tak si na ten svoj kopček z okolia nanosili sneh, aby sa mohli púšťať na sánkach. Bolo vonku živo, tešili sa z neho.

Teraz tých detí vonku vidieť veľmi málo, za to je chorôb a rôznych alergií podstatne viac ako v minulosti. Trochu ich ofúkne studený vzduch a už sú choré. Dospelý sa zabudli smiať a deti spontánne sa hrať.

Divná doba, všetko nám vadí, raz je veľmi teplo, potom sucho, alebo veľa prší. Cez zimu nám vadí snehová nádielka.

Nie je to len o počasí, to nezmeníme,  akokoľvek by sme chceli. A je to aj dobré lebo každý by chcel niečo iné.

Je veľa vecí okolo nás ktoré by sme mohli zmeniť, ale naučili sme sa len „frfľať"  čo všetko je zlé, koľko neprávosti a nespravodlivosti je okolo nás. Konštatujeme,  napíšeme,  či povieme si, sme znechutení. A túto nechuť, sklamanie, negativizmus, prenášame do svojich rodín,  do pracovného kolektívu, do svojho okolia.

Keď sa ma niekto opýta ako sa mám a odpoviem že dobre,  tak sa na mňa pozerá ako na čudáka. Na čudáka s ktorým nie je reč, s ktorým sa nedá rozvíjať rozhovor, lebo dotyčného zaskočím svojou odpoveďou.

Ano mám sa dobre, teším sa z každého dňa, z maličkostí, aj z tej snehovej nádielky ktorá mi rovnako komplikuje život ako všetkým navôkol. Pozerám sa na ňu inými očami, je krásne všetko biele, nádherná námraza na stromoch.

Som relatívne zdravá, nesužujú ma choroby. Mám strechu nad hlavou, prácu, priateľov, rodinu. Spája nás niečo iné, ako spoločné lamentovanie, pomáhame si vzájomne.

Nie že by som si nevedela predstaviť lepší, krajší život, vedela. Ale kvôli svojim predstavám predsa nebudem zavrhovať a znevažovať to čo mám. Nemám všetko, ale aj to je pozitívne, lebo sa mám o čo snažiť.

Mala som chuť postaviť si snehuliaka, bol by asi jediný v širokom okolí, odolala som. Zrejme by to veľa ľudí nepochopilo...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?