Čas

Autor: Irena Simunekova | 14.4.2013 o 12:32 | Karma článku: 10,79 | Prečítané:  265x

Skoré vstávanie, ranná káva a dlhá cesta predo mnou. Dávam si časovú rezervu, ktorá sa však mojimi rannými rituálmi dosť skracuje, nevadí, zavčasu ráno sú cesty prázdne, pôjdem rýchlejšie. Spomaľujú ma len všadeprítomné výtlky,  mierne pribrzdím pred dedinkami, veď ešte zrejme domáci dospávajú, je deň voľná a chladné ráno. Všade je pusto a prázdno, ešte aj tá pesnička v rádiu je taká pomalá, uspávajúca.

Technická prestávka na benzínovej pumpe a  strácam ďalšie minúty. Viac šliapnem na plyn. ponáhľam sa... Pri okraji cesty strom a pri ňom kríž, blikajúce svetielko kahanca. Možno aj ten, na koho spomienku horí sa ponáhľal. Do svojho cieľa však už neprišiel...

Podvedome uberám na rýchlosti, nechcem mať pri ceste svoj krížik, budem síce pár minút meškať, veď sa nič také nestane. Premýšľam, kde sa všetci ženieme?

Deň je pre každého je rovnako dlhý, ale väčšina z nás nemá čas. Náhlime sa, mysliac si, že snáď bez nás nič nepôjde, že sme nenahraditeľný. Chceme mať všetko a hneď, mať všetko dokonalé A stačí také malé zaváhanie, zariskovanie ktoré nemusí vyjsť...

Celý život sa kdesi náhlime za materialnym, potrebujeme bývanie, oblečenie, nové auto, aby aj na dobrú dovolenku zvýšilo.

Deti chceme mať v rôznych krúžkoch, rozvíjať ich aktivity a schopnosti. Nech sa naučia cudzie jazyky, aby sa vo svete nestratili. Prázdniny slúžia na jazykové pobyty, zimné na lyžiarsky výcvik, aby vynikali vo všetkom, chceme aby mali štartovaciu čiaru do života lepšiu ako sme mali my.

Samozrejme tieto aktivity sú priamo úmerné možnostiam rodiča. Aby sme tieto možnosti vytvorili, máme aj dve zamestnania, počítame koľko nám vynesie naša ďalšia aktivita, čo nové si kúpime, alebo do čoho zainvestujeme. Veď náhradou za celoročnú námahu bude exkluzívna rodinná dovolenka, tam však s hrôzou zistíme, že si nemáme čo vzájomne povedať. Zabudli sme pri vydávaní rozkazov a zákazov sa len tak spýtať, aký si mal/a deň? Zabudli sme sa zaujímať o toho druhého o jeho pocity radosti či starostim zabudli sme spolu komunikovať.

Každý člen rodiny si žije vlastným životom, vo svojom svete. Toľko peňazí sme za ňu dali a výsledok? Len jeden, môžeme sa pochváliť svojmu okoliu kde sme boli, ako bolo o nás na úrovni postarané. Chválime sa tým vonkajším pozlátkom, čo si môžeme kúpiť, dovoliť si a dopriať.

Napadá ma pri tom jeden citát od Georga Lorimera:“ Je dobré mať peniaze a veci, ktoré si za peniaze kúpite. Dobré je však občas skontrolovať, či ste nestratili veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú..“

Neuvedomujeme si, koľko vlastne strácame. Príde však čas, keď už máme dostatok, deti sú zaopatrené, ani my netrpíme núdzou, spomalíme. Vtedy zistíme že už ten čas máme, ale nemáme ho s kým tráviť. Deti prevzali náš životný štýl, nemajú čas, ani na nás, tak ako sme ho kedysi nemali ani my. Láska, vzájomné pochopenie, porozumenie, zdravie a ani život sa za peniaze kúpiť nedajú a my sme toto všetko za tie roky strácali.

Už sa tak neponáhľam, dodržiavam rýchlosť a cestou späť aj keď neplánovane, navštívim rodičov, aspoň na chvíľu si urobím pre nich čas. Sú predsa oveľa dôležitejšie veci ako peniaze...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?