Pod hradom je tkz stredoveká dedina Paseka.
Nečakaná zastávka cestou spôsobila,, že som na Strečniansky hrad prišla o niečo neskôr ako som pôvodne plánovala. Do ďalšej prehliadky hradu zostávala skoro hodina, tak som mala čas pochodiť po nádvorí hradu a pozrieť aj výhľady do okolia.
Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. V období mladšej doby železnej až staršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry. Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo.Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom.
Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Ako vačsinu hradov na Považí, aj hrad Strečno vlastnil Matúš Čák. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety.
V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov, Deršfiovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom.
Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thököliyho povstalcom. Vojská cisára Leopolda I. preto vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993 aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti. /wikipédia/
V interiéry sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline, veľmi zaujímavý a poučný bol aj výklad sprievodkyne ktorá nás previedla hradom.
Zaujímavé boli aj makety hradu v čase najväčšieho rozmachu a neskôr po poškodení vojskami cisára Leopolda.
Skupinu detí však zaujalo najviac vystavené ľahké poľné delo zo 17. storočia, samozrejme neskôr mučiareň a hradná studňa.
Našou poslednou zastávkou bola hradná kaplnka.
Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách, Žofie Bosniakovej. Žofia bola manželkou Františka Vesseléniho. Zomrela ako 35 ročná, a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdene neporušené, aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí ľudia začali myslieť, že Žofia bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v Tepličke nad Váhom. Na 1.4. 2009 ju psychický narušený muž zo Žiliny kompletne spálil, a tým zničil veľmi cenné historické dedičstvo. V apríli 2012 boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky. /wikipédia/
Zaujal ma nápis pri soške venovanej práve Žofii.
Dalo by sa o tomto hrade, života na ňom, ako aj v hradnom okolí veľa popísať, ale lepšie je aspoň raz vidieť a počuť.
