Značenie je súbežné s hlavnou cestou, prechádzam okolo kaštieľa, kde sa zastavím na spiatočnej ceste, za mostíkom cez potok sa odbočuje vľavo. Prechádzam vedľa areálu kaštieľa súbežne s potokom, okolo družstva, smerom k lesnému porastu.
Stred dediny, ako aj kaštieľ a jeho areál pôsobili na mňa upraveným a čistým dojmom. O ceste popri dedinskom potoku sa to však už povedať nedá. Okolie zarastené kríkami ktoré zdobili zachytené igelitové sáčky rôznych farieb, ozdoby v podobe PET fliaš rôzneho druhu v úctihodnom množstve pokazili ten môj prvotný dojem. Ďalej to ešte zaklincoval zápach z družstevného areálu, ale to je myslím normálne, sú tam maštale a zvieratá, na rozdiel od tej okrasy čo v okolí potoka vytvoril človek.
Ťažko sa vyberala aj fotografia bez týchto príkras, ale už keď som vyšla trochu vyššie, tak ubúdalo aj toho neporiadku.
Z diaľky sa týčili zrúcaniny hradu.
Nenáročným lesným chodníkom sa dostávam pod ruiny hradu.
Oponický hrad sa nachádza o východnej časti pohoria Tribeč v CHKO Ponitrie, nad obcou Oponice 333 m.n.m.
Hrad bol postavený v 13. storočí v gotickom slohu Čákovcami slúžil ako ochrana ich majetkov. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho hrad obsadilo vojsko Karola Róberta z Anjou.
Neskôr sa dostal hrad do zálohy Deziderovi Kapolskému, ktorý bol jeho majiteľom do roku 1392. V roku 1392 tri dcéry Mikuláša z Čeklísa získali hrad výmenou za svoje panstvo v Čeklísi. Pri neskoršom delení majetku získali hrad deti a vnuci dcéry Angely a jej manžela magistra Petra zo Stráží. Začali sa nazývať šľachticmi z Oponíc čiže Apponyiovcami.
Hrad sa nepodarilo dobyť husitským ani tureckým lúpeživým výpravám, hoci vypálili obce v podhradí.
Touto rodinou sa tiahne história s majetkovými konfliktami, hádkami, čo viedlo k rozdeleniu majetku hradu a jeho opusteniu. Hrad poškodil požiar 1645 zapríčinený bleskom. Napriek tomu ešte poslúžil posledným obyvateľom a to bolo boli vojská Františka II. Rákocziho počas protihabsburského povstania začiatkom 18.storočia. Po jeho potlačení cisárski vojaci hrad zrúcali aby sa už nikdy nemohol stať vojenskou hrozbou.
I keď sú tu náznaky, že hrad sa upravuje a konzervuje, zrejme sa práce na hrade už dávnejšie zastavili.
Výhľad na Oponický kaštieľ a okolie.
A práve tento kaštieľ je mojou ďalšou zastávkou.
Apponyiovci si budovali v Oponiciach kaštiele. Jeden z nich bol honosný, tak ako mali ku konci honosne vybudovaný hrad. Pochovaní sú v rodinnej hrobke v kostole v Oponiciach.
Časť novozrekonštruovaného kaštieľa slúži ako hotel, v časti je umiestnená Apponyiovská knižnica s 30 tisíc zväzkami. Bibliotéku založil gróf Anton Juraj Apponyi počas svojho pôsobenia na viedenskom cisárskom dvore okolo roku 1774.
V okolí kaštieľa je udržiavaný park.
Aj napriek tomu, že je celý areál monitorovaný kamerovým systémom sa šperku v podobe PET fľaše v studni nevyhli.
Škoda, tieto pozostatky po „homo“ mi pokazili celkový dojem z výletu.
