Pútnické miesto Kohútovo predstavuje jednu zo zastávok okružného náučného chodníka Zvonička, ktorého východiskom je železničná zastávka Nová Baňa.
Kohútovo patrí k najvyhľadávanejším miestam najbližšieho okolia Novej Bane. Pútnické miesto vďačí za svoj vznik objavu výdatného prameňa vody v období veľkého sucha v r. 1863.V tom roku bolo leto mimoriadne suché a všetkých trápil nedostatok vody. Ovečka pasúca sa v Kohútove začala hrabať do suchej trávy a objavila premeň vody. To, že sa voda objavila na mieste, kde inokedy bývalo sucho, považovali ľudia za zázrak. Za údajne liečivou vodou začali prichádzať pútnici. Miesto vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866 za milostivé. Z milodarov pútnikov bola už v r. 1869 postavená neogotická kaplnka. Obkolesená je malou botanickou záhradou s cenným sekvojovcom mamutím.Tradične sa tu konávajú púte v máji a k mariánskemu sviatku septembrová púť. Zdroj: http://www.regiongron.sk/historicke-pamiatky/33-zupkov.html/
Prameň čo uzdravuje, teraz ma to napadlo že som sa z neho nenapila, nevadí , veď nabudúce si tam dám aspoň frťana. Myslím z toho prameňa.
Pohodlnou lesnou cesto pokračujem ďalej, z ďaleka sa ozýva zvuk píly, ktorý sa už stáva akosi neodmysliteľnou súčasťou našich lesov. Vyjasnieva sa, so stúpajúcou nadmorskou výškou je aj chladnejšie tak som nafotila aj pár mrazom vyzdobených listov.
Prešla som okrajom lesa, nemýlila som sa drevo sa tu pripravuje na odvoz, značenie ma zas nasmerovalo od okraja zas do lesa.
Prichádzam k mojej prvej zastávke Háj. Je tu polkruhový výhľad na Novú Baňu, okolité kopce a taktiež zrejme základy novej rozhľadne. Neviem či je to správna voľba, obzor sa zrejme nerozšíri a ten betón sa mi na takomto mieste veľmi nepozdáva, ale koľko ľudí, toľko chutí. Zatiaľ som žiadneho človiečika nestretla.
Aj počasie sa umúdrilo, začína svietiť aj slnko a príjemne sa kráča ďalej lesom.
Z chodníka je odbočka k šachte Klingsbittner, tak som si odbehla ju pozrieť. Šachta bola vyhĺbená pravdepodobne v 14. storočí, v období stredovekej prosperity tunajšieho baníctva a je jednou z najstarších šácht v Novej Bani. Podľa archívnych údajov bola hlboká 60 siah (asi 130 m) a slúžila pravdepodobne na vetranie a pomocnú technickú prevádzku.
Žlté značenie ktoré ma doviedlo síce na skalu, ale na Havraniu. Že by skalu inak nazývali ako v mape? Výhľady sú pekné ale hmlisté, nevadí aj to je zaujímavé. Okolo asi tie havrany naložili svoje kôpky, tak som si musela dávať pozor, aby som nevstúpila do šťastia.
Natrafila som na smerovník Červená skala, takže to nie je táto, Havrania. Z Havranej skaly bol výhľad na priemyselnú časť Novej Bane, na rieku a železnicu, z Červenej skaly je výhľad na mesto.
Pokračujem ďalej lesnou cestičkou už aj pár turistov a bežcov stretávam smerom k Zvoničke. Objekt zvonice bol postavený v roku 1874 ako súčasť pútnického miesta Kohútovo. Do kaplnky Panny Márie v Kohútove, postavenej v roku 1869 z darov veriacich, chceli členovia Mariánskeho spolku umiestniť dva zvony. Upustili však od toho, nakoľko lokalizácia kaplnky a jej vzdialenosť od mesta by neumožnili, aby ich zvuk doliehal až do mesta. Preto bola potom postavená zvonica nie v areáli Kohútova, ale na kopci, protiľahlom ku Kalvárii. Okolo Zvoničky bol neskôr vybudovaný rekreačný areál ktorý zrejme je stále vďačným miestom na oddych pre obyvateľov Novej Bane.
Zostáva mi už len návrat príjemnou lesnou cestou a neskôr asfaltovou k areálu Kohútova.