Poodchýlené dvere do trinástej komnaty

Autor: Irena Simunekova | 6.5.2016 o 20:51 | (upravené 6.5.2016 o 23:19) Karma článku: 6,41 | Prečítané:  376x

Niekedy človek potrebuje byť sám, so svojimi  myšlienkami,  spomienkami. Nechať sa unášať do minulosti, v tichu...

To bolo aj účelom mojej túlačky v okolí. Vybrala som sa do neďalekej dedinky Veľké Uherce. Hneď na jej začiatku ma už dávnejšie lákal kostol s výrazne červenou strechou, V jeho areáli je cintorín so starými hrobmi a neďaleko smerom do lesa kalvária.

Vedľa múra kostola je zopár starých železných krížov. V okolí staré hroby, ktovie ako títo ľudia žili, ale zrejme boli dosť bohatý aby si mohli dovoliť takéto hroby. Ale je to dôležité?

Myslím si že nie, nik z nás si nič so sebou nezoberie, ľudia  ma nebudú mať viac radi, na každého človeka zostanú len spomienky, dobré alebo zlé, na veľkosti náhrobného kameňa nezáleží.

Zlomený strom života, koruna je síce odlomená, ale z kmeňa môžu vyrásť nové výhonky, nový život.

 

Každý nesieme svoj kríž, mnohokrát s ním spadneme, postavíme sa a ideme ďalej. Raz však príde čas, čas keď už bude pre nás priťažký....

Anjel aj keď som neveriaca má pre mňa symboliku ochrany. Moji blízky ktorí už odišli ma možno tiež ochraňujú a v mysli na nich spomínam.

Ponad kostol vedie poľná cesta popri  nej sú vystavané kaplnky kalvárie.

Zabočím do lesa,  z dedinky vidieť len strechy a hory v pozadí.

Lesy, príroda, spomínam si na otca, miloval ich, asi to mám po ňom. Detstvo prežil v malej dedinke uprostred lesov, potom už celý život žil v rovinatom kraji ale tie hory, lesy, ja viem že mu chýbali. Bol šťastný keď som sa s ním potúlala počas jeho návštevy po horách... Spomienky krásne ale aj smutné, škoda že sme nemali viac času na seba, ale čas je niečo čo sa už nikdy nevráti.

Pokračujem lesnou cestičkou popri ďalších kaplnkách.

Na jednom mieste rastú konvalinky, len jedna jediná bola rozkvitnutá. Keď bol čas kvitnutia konvaliniek a ja som prišla domov, pri odchode mi otec vždy natrhal kytičku ktorá mi potom dlho rozvoniavala v byte. Voňala som znova tú opojnú vôňu tejto jedinej.

Prichádzam k trom krížom tu na chvíľu si zaspomínam, zapálim kahanec. Pre všetkých mojich anjelikov, nech ma strážia, ja viem majú so mnou plné ruky práce, ale ja už iná nebudem...

Oproti krížom je hlavná kaplnka, je však zavretá tak fotím len tie kvietky v okolí.

Vraciam sa iným chodníkom mladá tráva v lese je úžasne sviežo zelená. Ešte niektoré kríky kvitnú.

Prichádzam na lúku, púpavy odkvitajú. Ale ešte v tieni stromov je pár rozkvitnutých. Spomínam ako sme sedeli s jedným z mojich anjelov na lúke pokrytej žltým kobercom púpav, hľadeli na modré nebo, mlčali a bolo nám spolu dobre... Krásne spomienky.

Už je neďaleko kostolík s červenou strechou, zatváram dvere  trinástej komnaty do ktorej sa v spomienkach občas vraciam a myslím si že aj budem, chýbate mi, veľmi....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?