Až v roku 2014 sa začal tento náučný chodník obnovovať prispením viacerých inštitúcií ako aj dobrovoľníkov. Vznikol „Náučný chodník Janka Miklasa okolo Krasína“.
Už v minulosti ma upútal pohľad na tento výpencový dvojvrchol Krasína nad obcou Dolná Súča a keď som sa dočítala, že je tam náučný chodník, viac mi k tomu nebolo treba. Tiež som plánovala si prezrieť zvyšky Súčanskeho hradu.
Počasie príjemne jesenné, dobrá viditeľnosť, ideálny čas na takýto kratší výlet.
Náučný chodník začína informačnou tabuľou na malom námestíčku v obci Dolná Súča. Obsahuje životopis zakladateľa tohto náučného chodníka Jána Miklasa. Upútala ma na nej hlavne veta, ktorou sa vyjadruje prepojenie jeho životných lások v epitafe na jeho náhrobku tieto slová hovoria za všetko. „ Po Bohu nám láskou bola príroda a rodina... Nech on žehná každému – kto nás v dobrom spomína...“
Náučný chodník má 8 informačných tabúľ a to:
Okolo Krasína
Kapelnícka lavička
Ochranárska
Pod Rysou skalou
Vyhliadka rytierov Podmanických
Lesy, lesy, lesy
Studnička
Pracovňa Dionýza Štúra
Drevené smerovníky ma nasmerovali za spoznávaním tejto lokality.
Uličkou medzi domami vychádzam na lúku obrastenú krovím, listy majú nádych jesene.
Pohľad späť na dedinu a vpred na Skalné bralo.
Samozrejme medzitým si fotografujem aj jesenné plody.
Objavuje sa Krasín v plnej kráse.
Krasín je 516,2 m vysoký vrch v Bielych Karpatoch. Je súčasťou bradlového pásma. Zákonom chránené územie od roku 1970. V dnešnej dobe súčasť CHKO Biele Karpaty, Územie európskeho významu. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti obce Dolná Súča. Na vrchole sa nachádzajú pozostatky zrúcaniny stredovekého hradu. /zdroj wikipédia/
Výhľady do okolia.
Príjemne padne posedenie na lavičke v tieni stromov.
Predo mnou sfarbené stromy a na lúke jesienky, neklamný znak prichádzajúcej jesene.
Zastavujem sa pri studničke ale vody v nej niet.Prichádzam k bralám. Škoda, že slnko svietilo oproti a tie fotografie nie sú celkom ideálne.
Tu kdesi by mali byť pozostatky hradu, nebolo v mojich silách niečo nájsť okrem informačnej tabule.
Vrcholová daň civilizácii.
Výhľady hradných rytierov.
Už ma čaká len zostup lesom ešte k jednej vyhliadke a potom zas späť cestičkou do dediny.
Posledná oddychovka pri studničke. Keď to mám celé zhodnotiť, bola to veľmi príjemná a poučná prechádzka. Nenáročná na kondíciu a čas, práve aj kvôli týmto oddychovým zónam je vhodná aj pre rodiny s malými deťmi. A samozrejme aj pre nás seniorov.