po deviatich mesiacoch...

Autor: Irena Simunekova | 4.10.2016 o 9:18 | (upravené 4.10.2016 o 9:58) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  565x

Za deväť mesiacov sa toho dá stihnúť veľa. Väčšinou tých deväť mesiacov dávame do súvisu s tehotenstvom, narodením dieťaťa. Ale sú aj menej radostné udalosti...

Vrátila som sa na „miesto činu“ po deviatich mesiacoch. Sľúbila som si sama sebe, že sa na to miesto vrátim, hneď ako mi to sily dovolia.

Ale po poriadku.

Môj Trojkráľový výstup na Inovec skončil komplikovaným úrazom. Zachraňovali ma „traja králi“, pre mňa neznámy mladí ľudia, s papierovými korunkami na hlave, ktoré mali zrejme z recesie k tomuto pamätnému dátumu, ako aj chatár z neďalekej Inoveckej chaty a ďalší turisti vracajúci sa z vrcholu. Patrí im moja vďaka za všetko čo pre mňa, neznámu osobu v núdzi urobili.

Nechcem tu popisovať udalosti ktoré nasledovali, liečebné postupy, ani iné nepríjemnosti spojené s úrazom.  Kto niečo podobné prežil, vie aké sú ťažké a bolestivé jednoduché denné úkony, aké to je byť odkázaný z jedného dňa na druhý na pomoc rodiny a priateľov. Na všetko zlé však chce človek čo najskôr zabudnúť.

Nie nadarmo sa však hovorí, že všetko zlé, je na niečo dobré, aj v tomto prípade tak bolo.

Vďaka aj tejto udalosti som si začala viac vážiť svoje zdravie, ktoré nemusí byť samozrejmosťou. Naučila som sa tešiť sa z úplných maličkostí, z prvého kroku, po ktorom nasledovali postupne ďalšie, z prvej kávy ktorú som si dokázala uvariť sama, lebo som už dokázala prejsť do kuchyne.

Človek práve v takýchto situáciách spoznáva tú skutočnú súdržnosť rodiny, priateľov, ale aj úplne neznámych ľudí s ochotou pomôcť.

Viem, že mi ešte potrvá dlho, ak vôbec sa dostanem do takej kondície aby som zvládala aj dlhšie túry, zatiaľ si vyberám len malé prechádzky vo svojom okolí, ale aj z nich mám radosť.

Aj keď mi počasie zas neprialo, som rada, že som sa mohla na tieto miesta po skoro deviatich mesiacoch vrátiť a dokončiť túto krátku túru po vlastných, osobne sa poďakovať p. Bulíkovi, čo som pred deviatimi mesiacmi nestihla.

Tieto fotografie z mojej krátkej túry nie sú veľmi vydarené, ale pre mňa sú vzácne.

Od chaty vedie červeno značný turistický chodník na vrchol Inovca.

Chodník prechádza popri lyžiarskom svahu a odbočuje do lesa.

Celý výstup je skúpy na výhľady, a aj keď sa naskytnú tá viditeľnosť nie je ideálna.

Moje pamätné miesto, sama netuším, čo sa mohlo prihodiť je to snáď najrovnejší úsek trasy.

Pokračujem ďalej ešte dosť zeleným lesom.

Vrchol, ako aj vyhliadková veža sú neďaleko.

vrchol Inovca.

Vyhliadková veža HELENA.

Z veže tiež nie sú výhľady, možno nabudúce bude priať počasie ale stromy sa na vrcholcoch už sfarbujú.

Už ma čaká len cesta späť.

Peň s ornamentom.

Nádherné vysoké stromy a posledné hríby.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?