Televíziu nahrádzam čítaním na internete, komunikáciou s priateľmi a občasnými mojimi písačkami. Mám ju síce, ale mu hovorím zbytočný lapač prachu. Hlavne že platím koncesionárske poplatky, že ju nesledujem a k životu ani nepotrebujem, to je už vedľajšie.
Mám dosť noviniek o bežiacich reláciach na internete, keď o nich čítam, som presvedčená, že o nič neprichádzam. Nezaujíma ma ani pani z Turca, ani z Pereša, ani ďalšie inteligentné prejavy. Viem ochudobňujem sa o vulgarizmy, mohla by som rozšíriť svoj obzor, ale týmto smerom ma to akosi neláka.
Aj na internete si už vyberám čo chcem čítať a čo nie, už z titulky mi je jasné, že si neotvorím článok aby som sa dozvedela ktorej celebrite unikli pikantné zábery, alebo ktorá ukázala svoj šťavnatý zadoček.
Do schránky mi chodí množstvo reklám, akcií, kde sa dá výhodne a lacno nakúpiť, nepreštudované odkladám pre kamarátkinych vnukov do zberu. Nakúpim si vtedy, keď potrebujem a čo potrebujem.
Už aj po telefóne sa ma snažia presvedčiť niektoré spoločnosti ponukou výhodných produktov, ktoré odpaľujem za čerstva. Nedávno som mala takú slabšiu chvíľku a nechala som pani z call centra dlhšie hovoriť ako zvyčajne. Zrejme ponúkala zdravú výživu, samozrejme so zázračným účinkom. Pýtala sa ma na vek, keďže sa zaň nehanbím, tak som jej pravdivo odpovedala. Ďalšia jej otázka bola že koľko Eur dám mesačne na lieky, zrejme predpokladala, že v mojom veku už musím konzumovať lieky ako lentilky. Taktiež som jej odpovedala pravdivo, nula. Zarazilo ju to síce, ale sondovala ďalej, veď čo keď sa vydarí otázka na iného člena rodiny. A koľko manžel? Tiež som jej pravdivo odpovedala nula, manžel už dávno zomrel. Týmto som ju definitívne odrovnala poďakovala a položila.
Vadia mi bilboardy pri cestách „Nik Vám nepožičia?", a ďalšie nezmysli.
Nie, nechcem si požičať, nechcem výhodne nakupovať, nechcem sledovať bezduchý brak v televízii, nechcem ani žiadne výživové doplnky.
Chcem pracovať a zarobiť si toľko, aby som mohla slušne žiť, nie nadštandart, len toľko aby som si zaplatila bývanie, stravu, mohla si kúpiť knihu, ísť raz za čas na výlet, či kúpiť si kytičku kvetov pre radosť.
Nepotrebujem kopu výhodne nakúpených zbytočností, ktoré možno nikdy nepoužijem, ale to čo mám aj používam a užívam.
Chcela by som vidieť aj v tej televízii film, možno cestopis o rôznych krajinách a ľuďoch, ale nie prerušovaný každých 15 minút reklamou, to ma odrádza.
Chcela by som ísť do schránky a nájsť tam list od rodiny, priateľov, alebo pohľadnicu, už si ani nepamätám kedy som naposledy niečo také dostala.
Som v niečom výnimočná? Asi áno, nehodím sa do tejto doby. mám inú predstavu, iné názory občas si pripadám ako dinosaurus, či je nás aj viac?
