Tento rok to bude snáď iné, už mám kúpené pre každé vnúča rozprávkovú knižku, teda týmto to väčšinou u mňa začína. Mám šesť vnúčat, z toho jedno je dospelé a ostatní sú v rozpätí od dvoch do piatich rokov.
Dohodli sme sa, že darčeky budú dostávať už len deti, aj keď vždy nejakou maličkosťou tú zásadu poruším. Knihy som kupovala aj svojim deťom, najprv rozprávkové, potom rôzne encyklopédie a dobrodružné. Bola a je to u nás tradícia, aj keď sa rozprávky dajú pozrieť na DVD nosičoch či v televízii, ale kniha, vždy zostane knihou.
Teší ma, keď tie deťúrence vedia popísať zvieratká vyobrazené v knižke, vedia aké zvuky to ktoré zvieratko vydáva. Poznajú rozprávky, či tradičné detské piesne, ktoré vedia aj zaspievať.
Každému z nich som kúpila inú rozprávkovú knihu a veľmi ma potešilo, že som v nich našla aj tie naše staré, klasické rozprávky. Pripomenulo mi to časy, keď boli moje deti malé. Občas som im čítavala pred spaním a keď sa mi už nechcelo čítať, tak som zavrela oči a len tak som si spamäti vymýšľala. Ale oni ich už tak poznali, že ma hneď opravovali, veď tak to nebolo.
Poznali už tie rozprávky, ale opakovane si ich chceli znova vypočuť.
Potom keď sa už naučili čítať, tak slúžili na precvičovanie čítania. Prešli rukami každého jedného z nich aj viackrát, niekedy sa aj roztrhli či tí mladší počmárali, vtedy bolo kriku a vzájomného obviňovania. Ale práve taká by tá kniha mala byť, možno ošúchaná, sem tam natrhnutá ale hlavne používaná. Nie výstavný kus, ktorý dieťa nesmie chytiť do rúk aby nepoškodilo. K takej knihe si vzťah nevytvorí.
Neskôr som im kupovala encyklopédie, tie som si so záujmom aj ja prečítala, dozvedela som sa veľa zaujímavostí. Deti vedeli nad knihami tráviť nekonečné hodiny.
V dnešnej dobe dáme prednosť televízii, pustíme deťom rozprávky, ale práve kniha dáva možnosť rozvoja predstavivosti dieťaťa, rozširuje slovnú zásobu. V rozprávke vždy dobro zvíťazí nad zlom, teda má aj výchovný efekt. A tie večery, ktoré som trávila s deťmi pri ich čítaní to boli naše spoločné, pekné rodinné chvíle na ktoré rada spomínam.
Musím sebakriticky priznať, že aj ja som kedysi viac čítala ako teraz, možno si zajtra urobím malú radosť, pôjdem si tiež kúpiť knihu
