Takže už pár dní upratujem, letné veci zo skríň vyššie, teplé nižšie. Okná sú už umyté, záclony zavesené. Každý deň niečo urobím tak, aby táto činnosť odbúdala a zároveň aby som netrávila tým celé dni. Vlastne mám čas, nič ma nesúri a ani neženie do vyššieho výkonu.
Dnes prišla na radu kuchynská linka. Už dávnejšie si hovorím, že na moju jednočlennú domácnosť a občasné návštevy mám priveľa riadu. Rôzne hrnčeky, misky, poháre. Tie by som mala zredukovať, uložiť do kartónu a dať do pivnice.
Kartón som si síce pripravila ale...
Všetko som najprv vybrala a začala umývať, ukladať na miesto naspäť. Hrnčeky z vrchných políc nepoužívam. Tak tie by snáď tam ani nemuseli byť, zaberajú miesto. Hrnček s obrázkom Malorky. Daroval mi ho spolupracovník, ktorý sa vrátil zo svojej prvej zahraničnej dovolenky, kde bol s celou rodinou. Spomienka na neho, bol to dobrý kolega, tak tento nie.
Hrnček s nápisom Kréta, doniesla mi ho dcéra z dovolenky, tiež to nemôžem len tak odložiť a odniesť.
Červený hrnček s nápisom: „ Si moje slniečko", pre toho človeka som bola snáď tým jeho slniečkom, dlho som z nej pila svoju rannú kávu, pokiaľ ho nevystriedal ďalší hrnček. Doniesol mi ho k sviatku môj vnúčik, má nápis: „Pre najlepšiu babičku", taký bol šťastný keď mi ho dával, očká rozžiarené, toto mu tiež nemôžem urobiť.
Raňajková súprava s krčahom na čaj, je v mojej obľúbenej zelenej farbe. Tiež som ju dostala pri nejakej príležitosti. Mala som takú predstavu raňajok, prestretý stôl, na stole krčah s čajom, hrianky, maslo. Také víkendová pohoda.
Neraňajkujem, vypijem si len svoju šálku kávy, zapálim cigaretu, premyslím si čo treba urobiť hneď a čo neskôr. Ale aj tak sa tej súpravy nevzdám, čo keď náhodou raz sa aj mne splnia predstavy.
Nič som do toho kartónu nakoniec neuložila, všetko zostalo na svojom mieste, umyté, čisté a plné. Moje spomienky predsa tiež neodkladám a tiež ich je veľa, dnes som si ich znovu oživila.
