Spieval mi Dalibor Janda...hráli jsme kličkovanou vždyť to znáš... a ja som kličkovala medzi jednotlivými výtlkmi na ceste, keď nebolo vyhnutia, tak som si vybrala aspoň ten plytkejší. Že by ma ten cestný slalom obzvlášť bavil, to sa povedať síce nedá, ale bez väčšej ujmy som prišla do cieľa.
Ďalej som odkličkovala na hlavnú poštu, už mi vyspevoval .... říkal jsi hurikán, rýchly jak blesk.... Skôr by mi však mal predspievať o slimákovi, aspoň takým tempom som sa na tej pošte posúvala z posledného miesta smerom k okienku. Pošta veľká, okienok tiež dosť, len prevažná väčšina, neviem z akých dôvodov, zatvorená.
Postupne som sa však prepracovala k pracovníčke, potrebovala som len dve veci, vyzdvihnúť zásielku a podať jeden doporučený list.
K tej mojej zásielke som sa dopracovala tiež až po kontakte s odosielateľom, žiadne oznámenie o uložení zásielky, nič som do svojej schránky nedostala. Ešte že bol odosielateľ seriózny a poslal mi podacie číslo po urgencii inak by sa pani na pošte ani neunúvala niečo hľadať.
Keď som sa spýtala na dôvod prečo mi neoznámili, že u nich mám uloženú zásielku, pohľad na pracovníčku za okienkom mi pripomenul seriál „Padla z oblakov" pri platení za doporučený list som zas ja mala v očiach úžas ako Alenka z ríše divov. Ceny neskutočné a ich služby tiež.
Žít jako kaskadér.... pri tejto pesničke som si to zas odkličkovala domov. Staré, ale pekné piesne.