Sťažujeme sa na všetko negatívne čo sa nám stalo, chceli by sme pre seba a svojich blízkych krajší život, bez prekážok, šťastnejší.
V živote sa však vyskytne nielen to dobré. Sú rôzne problémy, zdravotné, vzťahové, či na pracovisku alebo v rodine. Zažívame ich, či chceme alebo nie, naše reakcie sú tiež rôzne. Niekto tie problémy lieči, snaží sa o zmenu k lepšiemu, niekto ich pomyslene „amputuje“ od seba a sú aj jedinci ktorí radšej nechcú vidieť, vedieť, riešiť, vtedy problém pretrváva, rastie.
Aj ja využívam čas na zamyslenie, niektoré svoje problémy liečim, niektoré však musím amputovať, dostať preč od seba, aby som sa mohla posunúť ďalej.
Všetko to zlé čo ma stretlo a stretáva neberiem tragicky. Nebyť toho zlého, možno by som si menej vážila to dobré. Každé to „nešťastie“ vyselektuje ľudí v mojom okolí. Viem, na koho sa môžem spoľahnúť, kto mi pomôže, keď to potrebujem a viem aj to, kto by ma dokázal pochovať ešte za tepla, kto má len tie svoje, sebecké záujmy.
To negatívne je pre mňa vlastne pozitívom, mojim posunom vpred, zbavenie sa zbytočnej záťaže, ktoré ma neobohacovalo, ale vysávalo energiu. Niekedy je veľmi potrebné si upratať v sebe, vo svojom okolí. Prehodnotiť, zreálniť možnosti, sny a ciele.
Čo som týmto všetkým chcela napísať? Nezáleží na tom koľko máte priateľov, známych, to akí sú a ako to s vami myslia, zistíte nie vtedy, keď sa vám darí, ale vtedy, keď potrebujete pomoc, podržať, vypočuť a pochopiť. Niekedy je potrebná práve tá „ amputácia“ aby ste dali priestor a čas ľuďom ktorí si to zaslúžia.
I napriek tým mojim negatívnym skúsenostiam, neprestávam veriť v dobro človeka, len som už pri ich výbere opatrnejšia.