Väčšinou na Nový rok nestretávam tu cestou nikoho, alebo až keď sa vraciam už naspäť. Vedie sem príjemná lesná cestička všade navôkol je ticho, pokoj. Zvyknem v kaplnke zapáliť kahanec pre mojich blízkych ktorí odišli a vraciam sa domov, pripravená na nové výzvy, plnenie si svojich plánov a snov. Je to pre mňa taká symbolická rozlúčka so starým rokov a vítanie nového.
Sviatky neboli zasnežené, hoci najradšej mám práve tú belostnú čistotu, keď je napadnutý sneh. Tak som si dnes zopakovala svoju novoročnú prechádzku.Snehu je tak akurát, svieti zubaté slnko, a je riadny mráz.Škoda by bolo nevyužiť a neodfotiť tieňovaný les, jagajúce kryštáliky snehu.
Pred týždňom les pripomínal neskorú jeseň.
Toto je už pravá zima.
Prichystané drevo zostalo v lese, navôkol tiež bola ťažba...
Výhľadov do okolia je len zopár.
V pruhovanom lese mimo chodníka prebehla len lesná zver.
Môj cieľ je na dohľad.
Zbytky chátrajúceho barokového kostola.
Cestou späť fotografujem už menej, schovávam pod bundu fotoaparát a skrehnuté ruky do vrecka, občas ale tým tieňom neodolám.
A niečo tu po sebe zanechávam, pokiaľ nepríde odmäk alebo nezapadne snehom... srdce pre hory.