Nenápadná odbočka medzi Trenčianskymi Bohuslavicami a Bošácou ma doviedla do dediny. Je to mimo hlavnej trasy, obyvatelia sú buď v dôchodkovom veku, alebo odcestovaný za prácou, vítal ma len brechot psíka ktorý sa zrejme divil návšteve.
Aj obecný úrad sídli v skromných podmienkach.
Cestičkou vedľa obecného úradu sa dostávam na lesný náučný chodník Haluzické tiesňavy. Mám však najprv v pláne si prezrieť románsky kostolík, neskôr tiesňavy a vyjsť si na rozhľadňu nad dedinou.
Po pár metroch som pri opevnenom kostole ktorý susedí s cintorínom, neskôr však vidím ďalší cintorín smerom na rozhľadňu, neviem dôvod aký viedol k tomuto kroku v takej malej dedinke.
Románsky kostolík bol postavený v roku 1240, jeho súčasťou bol aj obranný múr so vstupnou vežou a strelňami.Kostol mal zvonicu postupom rokov bol goticky a neskôr renesančne upravený. Vo vrcholnom stredoveku nebolo zvláštnosťou opevnenie kostolov, plnili úlohu ochrany pred nepriateľským vojskom, alebo ako útočisko pred povodňami.
Haluzický kostol skončil svoju aktívnu éru v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia, ktorá je dnes uložená vo farskom kostole v Beckove a je to pravdepodobne jediná zachovaná vec z pôvodného interiéru. V kostole, z ktorého ostalo zachované prakticky len torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby.
Severne za obranným múrom kostola sa vlastne nachádza tiesňava, kde povedú moje ďalšie kroky. Pokračujúc chodníkom obchádzam okolo zavretej kaplnky.
Neďaleko vidieť aj vyhliadkovú vežu na kopci Hájnica.
Haluzická prierva je asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká. Vznikla eróznou činnosťou potoka, ktorý si našiel cestu v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé tým, že potok svoju prácu neskončil a prierva sa stále prehlbuje.
Prejsť ňou je naozaj zážitok, okrem informačných tabúľ všetko je v takom naturálnom stave, cítila som sa ako kdesi v džungli, svieža zeleň, stromy obrastené brečtanom.
Ktorým chodníkom sa dať? jednoznačne vždy do ľava.
Zatiaľ sa tu s vodou nestretám aj keď tú vlhkosť cítiť vo vzduchu.
A zrazu sa objavil potôčik ktorý neskôr kdesi zmizol do podzemia.
Príjemné posedenie na lavičke a pokračujem ďalej.
Trasa na rozhľadňu vedie zeleným turistickým značením na kopec Hájnica.
Výhľady do okolia už z cesty sú pekné.
Môj cieľ je neďaleko. Rozhľadňa na kopci Hájnica 341 m.n.m je 7,3 m vysoká
Nevidím opodstatnenosť tejto stavby, nakoľko výhľady z nezarasteného kopca sú skoro tie isté ako z rozhľadne. Je to však miestna atrakcia myslím si, že hlavne pre deti. Alebo aj miesto kde sa dá posedieť, opekať a kochať sa krásnym okolím.
Krátky ale o to krajší to bol výletík, určite sa sem ešte vrátim.