Španielsko, mesto Lloret De Mar, nič mi to dovtedy nehovorilo, na dovolenky k moru pre mňa bolo číslom jedna Grécko, aj keď som časom upustila aj od tejto destinácie túlala som sa skôr po Slovensku.
11 dní, hm, čo keď to tam nebude ono, budem sa nudiť a pražiť sa na slnku? Uvidím aké sú možnosti a čo nového ma tam čaká.
Nastal deň „D“ odlet ráno z letiska M.R.Štefánika samozrejme spoločnosťou Ryanair /je najlacnejšia/. S letmi už mám skúsenosti, tak by ma nemalo nič prekvapiť. Strach nemám, pri páde lietadla je to na istotu J.
Myslela som si, že cestou v lietadle si podriemem, teda ako vždy keď cestujem ale... Človek mieni a pani ukecaná sediaca za mnou mení, no nedalo sa. Svojim piskľavým hlasom informovala svoje spolusediace ale zrejme aj celé lietadlo kde pôjde, kde bola, čo robila, čo vybavila, skratka všade bola, všetko vie, no Truhlík. Ale prečo o tom má vedieť minimálne polovica osadenstva to teda neviem.
Občas ju však prerušila super rýchla španielčina kapitána, aj on mal taký divný hlas nekľudný, alebo ja mám divné ucho? Zo spania nebolo nič, tak som občas niečo pofotila ale zrejme v lietadle sa z vonka okná neumývajú tak ani tie fotografie nie sú nič moc. Krídlo mi zavadzalo pri fotení ale inak som bola rada že tam celý čas bolo.
Je zaujímavé vidieť z výšky aký je ten svet maličký. Veľhory sú len akoby kopčeky medzi ktorými v dolinách prechádza úzka cesta. Ktovie aké by to bolo na ich vrchole, či sa tam dá aj dostať, v mojom prípade zrejme už nie...
Polia, sú ako skladačka lego, v rôznych farbách podľa toho čo je na nich vysiate medzi nimi rady stromov ako lemovanie. Škoda že sa nedalo fotiť čistejšie ale aj tieto pohľady ma potešili.
Na okne sa začali vytvárať vo vyšších výškach námrazy, nevyzeralo to dobre, na prvý pohľad ako keby bolo okno popraskané. Keď sme však zišli do menšej výšky tak sa roztápali a postupne zmizli.
Už vieme že máme meškanie, z letiska z Girony ide ďalší autobus na miesto činu až o dve hodiny, ale nie je kam sa ponáhľať mám k dispozícii 11 dní. Do mora už nespadneme začíname nadlietať na letisko.
Konečne sme úspešne pristali, ľudia tlieskali pilotovi až som sa bála, že to bude chcieť pre veľký úspech zopakovať lebo to jeho pristávanie až také hladké nebolo, skôr som mala pocit že pristáva na oráčine a neskoro brzdí a naberie budovu letiska, ale podarilo sa a ten potlesk si zaslúžil. Ľuďom odľahlo a zrejme aj pilotovi
Z letiska sme si to nasmerovali rovno k autobusu na informaciach nám síce povedali čas odchodu autobusu, ale na počudovanie naše, zrejme aj informátorky prifrčal autobus o hodinu skôr, ale že vraj je to v Španielsku normálne že sa nič nedodržiava, ako aj zákaz fajčenia na nástupišti vyvesený nad popolníkom s pieskom.
Zrejme to tu bude zaujímavé, už sa teším.