Druhýkrát som si vybrala inú trasu, z Jankovho vršku cez Holý vrch na Uhrovský hrad. Počasie mi prialo, pamäťová karta na svojom mieste, len som si nevšimla nečistotu na objektíve. Ale fotografie sú našťastie použiteľné, láka ma však tento hrad navštíviť znova a to nielen kvôli fotografiam.
Začiatok mojej trasy je na Jankovom vršku, neďaleko dediny Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou Je to kopec vysoký 533,1 m.n.m v Strážovských vrchoch. Nachádza sa tu pamätník padlým partizánom počas SNP.
Z Jankovho vršku pokračujem červeným turistickým značením smerom na Holý vrch. Vedie tu príjemný lesný chodník s občasnými výhľadmi do okolia.
S ptibúdajúcou nadmorskou výškou chodník vedie skalnatým terénom.
Čo ma však prekvapilo, to bol ohradený les, súkromný majetok ktorý ohrozuje život. Ak to bude takto u nás pokračovať, tak budú veľmi oklieštené možnosti sa dostať do prírody. Našťastie chodník pokračoval popri ohrade.
Dostávam sa na vyhliadku pod Holým vrchom, ale nebolo to nič moc.
Už kvitnú jesienky, neklamný znak prichádzajúcej jesene.
Súkromný pozemok s ohrozením života sa tiahne popri chodníku ďalej, je to veľká plocha ohradeného lesa. Našťastie sa už vzďalujem od ohrady, nemala som z toho dobrý pocit.
Od Holého vrchu pokračujem modrým značením s výhľadmi na skalné útvary - Rovienky.
V pozadí je už Uhrovecký hrad. Informačná tabuľa píše aj o hradnej jaskyni, ale tá ma neláka.
Výstavba Uhroveckého hradu v 60. rokoch 13 storočia sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi. Neskorším majiteľom bol Matúš Čák. kráľ Karol Róbert, Ctibor zo Ctiboric. V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkovoprávne spory a často menil majiteľov, až napokon pripadol Zayovcom. Pre hrad začalo obdobie hospodárskej aktivity, čo sa opäť prejavilo na stavebných úpravách hradu.
V období renesancie stál hrad bokom od centier veľkých bojových akcií vyhli sa mu turecké výboje a vnútorné nepokoje. Zayovci na hrade udržiavali len strážne a hospodárske objekty, presťahovali sa do pohodlného kaštieľa v Uhrovci. Hrad postupne chátral a menil sa na ruinu.
V čase mojej návštevy intenzívne prebiehali práce na záchranu a obnovu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, zrúcaniny hradu Uhrovec pod záštitou občianskeho združenie Hrad Uhrovec.
V jednej z miestností je umiestnená expozícia vykopávok nájdených pri záchtanných prácach a maketa pôvodného hradu.
Opúšťam hrad po visutom moste, ktorý mal aj obranný charakter, ale určite sa sem ešte vrátim je to veľmi zaujímavý objekt.
LEGENDA
Ranné brieždenie so spevom prebúdzajúceho sa vtáctva prerušil nečakaný varovný výkrik: „Turci! Turci sú tu!“ Nikto tomu chýru nechcel veriť, no medzi strážcami v zbroji a zvedavými dvoranmi vybehla na obrannú vežu aj hradná pani. Bola to vdova, ktorej muž padol na ďalekom bojisku vo vojne s Turkami. Prekrásny výhľad do diaľky na široké okolie z výšky opevnenia poskytoval inokedy obyvateľom hradu úžasné potešenie, tentoraz aj strategickú výhodu. Tento výhľad zrejme dopomohol tej odvážnej urodzenej panej v nočnej košeli s rozpustenými vlasmi siahnuť po kuši najbližšieho zbrojnoša. Naozaj sa v lesnom poraste za stromami krčili tureckí bojovníci, opatrne sa zakrádajúci k hradbám. Postupovali k prístupovému mostu na pilieroch ponad priehlbinu k hradnej bráne. V hustom nepriateľskom šíku rozpoznalo oko chrabrej ženy veliteľa a jedinou presnou strelou ho odpravila na onen svet. Turci zdesení umením tunajších žien nečakali, kým po nich začnú páliť aj muži. Vzali nohy na plecia a viac sa v týchto končinách neukázali.
