Začíname modrým turistickým značením k ústiu rieky Hornád. Ranné protisvetlo nebolo vhodné na fotografovanie, ale ide viac o spomienku ako o kvalitu fotografie.
Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek na hornom toku Hornádu od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Od roku 1964 Národná prírodná rezervácia. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie. /zdroj Wikipédia/
My však pôjdeme modrým značením len po Letanovský mlyn a odtiaľ späť žlto značeným turistickým chodníkom.
Už od ústia vedú popri Hornáde železné lávky, reťaze, stúpadlá a rebríky. Úzkymi chodníčkami sa približujeme alebo vzďaľujeme od toku rieky.
Rebríky a stúpadlá nás privádzajú k ďalším výhľadom na rieku a k Mníchovej skale.
Popri rieke cez Lanovú lávku sa dostávame na druhý breh Hornádu. Chodník je obojsmerný, na niektorých úsekoch je naozaj potrebné si dávať pozor či niekto práve nejde oproti.
Mostíkom Nad zelenou dolinou sa vraciame na druhý breh.
O kúsok ďalej je ďalší mostík nad mlynom. Letanovský mlyn bol známy hlavne rómskou osadou, ktorá tam už neexistuje. Za touto „turistickou atrakciou“ mi však nie je vôbec ľúto.
Dáme si v bufete zaslúženú kofolu a teraz už takým pohodovejším žlto značeným turistickým chodníčkom sa vrátime do Podleska.
Jediný kamenný most ktorý sa klenie nad Hornádom v oblasti Slovenského raja je Kartuziánsky most aj keď naša trasa neviedla cez most, tak aspoň som si ho odfotografovala.
Posledný pohľad na Hornád a začneme stúpať lesnou cestičkou na hrebeň Ihríka.
Z lesa schádzame popri lyžiarskom vleku.
Osvieženie po túre.
Všetko raz skončí ako aj tieto tri dni, snáď sa ešte do týchto končín ešte vrátim, aby som spoznala jej ďalšie krásy.