Túru začínam z parkoviska Tiesňavy, je to očarujúci vstup do Vrátnej doliny a nedá sa obísť bez povšimnutia. Smerom z Terchovej po ľavej strane je malé parkovisko a na pravej strane cesty smerovník. Modré turistické značenie navedie medzi nádherné skalné útvary, previsy, serpentíny, stúpania a klesania až po najkrajšiu dolinu Malej Fatry, Obšívanku.
Hneď na začiatku som usúdila, že od mojej poslednej návštevy pribudlo železných schodov. Môj „skromný“ odhad je že ich bolo mojou trasou 1500 ale skôr asi viac. Moje nohy dostali zabrať, aj keď určite je to bezpečnejšie ako chodiť po sutinách.
Postupne pribúdajú výškové metre, stromy sa začínajú jesene sfarbovať a sú tu aj prvé vyhliadkové body.
A znova zas po schodoch, prichádza mi na myseľ hit Richarda Müllera: Po schodoch. On však zdolával len 13 poschodí.
Na lavičke pri smerovníku Malé nocľahy si dávam dlhšiu prestávku. Lavička síce už dožíva ale ešte ma zatiaľ unesie. Je to najvyšší bod odtiaľto už chodník bude klesať.
Prechádzam chodníčkom medzi skalami, občas sú schody striedavo s reťazami či rebríkom.
Od smerovníka Obšívanka prechádzam na žlté značenie naspäť do Terchovej a k parkovisku pri Tiesňavách. Je to už len cestička lúkou, a uličkami dediny.
Boli to krásne tri dni v tomto kraji. Zlomok z tých výhľadov do okolia som sa snažila týmto spôsobom sprostredkovať. Neprešla som síce toho veľa, je tu ešte viac chodníčkov ktoré by som chcela prejsť, tak možno nabudúce.
