Auto som zaparkovala vo Svederníku pri miestnej reštaurácii a po značkách smerujúcich k rozhľadni som prešla do dedinskej časti Svederník – Zarieč.
Z hlavnej cesty pri miestnych potravinách sa odbočuje vľavo a pokračuje sa dedinskou uličkou.
V tomto dome sa narodil v roku 1919 významný pedagóg a akademický maliar Vincent Hložník.
Pokračujem k miestnej kaplnke kde sa odbočuje vpravo . Tu je ďalší dom s pamätnou tabuľou.V tomto dome žil a tvoril 1776-1949 básnik Adam Vanoch.
Pokračujem uličkou popri kamenných pivniciach. Na vyšnom konci ulice sa odbočuje do lesa. Tu vedie taký úzky chodník aj som váhala na križovatke ktorým sa pustiť ale naviedla ma šípka namaľovaná na strome.
Okrem toho sú tu rôzne značenia , R na strome, biele šípky. Na farbe nezáleží, hlavne že dovedú do cieľa.
Z lesa vychádzam na lúku na kopčeku vidím už rozhľadňu K nej vedie kľukatý chodník ale tiež s výhľadmi.
Rozhľadňa stojí na vrchole Svederníckeho kopca vo výške 551 m, má výšku 30 metrov, celodrevená s troma podlažiami a je v tvare kríža. Ďalšou zaujímavosťou je, že túto rozhľadňu postavili miestni turisti. Len vlastným zanietením, dobrovoľníckou prácou, dielo financovala obec, miestny urbariát a sponzori bez podpory fondov EU. Veľká moja česť im, je to živý príklad toho, že keď sa ľudia spoja, dokážu veľa.
Rozhľadňa ponúka pohľady keď je dobrá viditeľnosť na koryto Váhu, vodnú nádrž Hričov, ale aj mesto Žilina, malofatranské vrcholy i Súľovské skaly. Trojposchodová rozhľadňa je navrhnutá tak, aby slúžila aj ako útočisko pred nepriaznivým počasím alebo búrkou.
Cesta hore k rozhľadni aj s prestávkou mi trvala hodinku, dolu som išla tou istou cestičkou. Je to nenáročná vychádzka a zvládnu to i malé deti či starší ľudia, tie výhľady naozaj stoja za to.
