Skoré ráno a Hronská Breznica ma privítala hmlistým počasím. Ešte dedina zrejme spí vítal ma len štekot dedinských orieškov. Trasa náučného chodníka začína pri hlavnej ceste ktorá vedie dedinou a pokračuje smerom k cintorínu. Cestou prechádzam okolo miestnej zvonice.
Miestne kozy a osamelý baran udivene hľadia cez plot, kde tá ženská takto zavčas z rána ide?
Nabudená inverziou v dolinách v očakávaní zaujímavých výhľadov sa s nimi nebavím a idem smerom k cintorínu. Tu sa cesta rozdvojuje okolo cintorína lesnou cestou idem hore a druhou popri záhradách a domoch sa bude vracať naspäť.
Za mnou zostáva dedinka zahalená v hmle a predo mnou je lesná cestička.
Dostávam sa na lúku a slnko nesmelo spoza hmly vykúka.
Chodník ma vedie k osvetleným kopčekom ale na lúke sa ešte zdržím, kvapky rosy čarujú na pavučinách, tým sa nedá odolať. Ešte fotím navôkol, čo keď sa hmla rozplynie a výhľady už také nebudú?
Lesným chodníkom sa dostávam k miestu kde sa spája náučný chodník so zeleným turistickým značením, odtiaľto už budem mať dve značenia tak snáď nepoblúdim.
Dostávam sa ku studničke so zaujímavým sedením, pekné miesto kde si vychutnám rannú kávu a pokračujem miernym stúpaním nahor.
Tunel cez ihličňany ešte kúsok a mala by som sa dostať na vrchol.
A toto je ten vrchol kopčeka, Demian, vyhliadka je o pár krokov vľavo.
Demian je bralnatý kopec na severe Štiavnických vrchov s nadmorskou výškou 685 metrov.
Z okraja brala sú výhľady do údolia stredného Hrona, na Kremnické vrchy a iné okolité pohoria. V údolí ešte panovala miestami inverzia ale aj tak tie pohľady stáli za to.
Už ma čaká len cesta späť. Fotím zaujímavý strom ktorý však stále žije.
Zelené turistické značenie a náučný chodník ma vedú späť do dediny, aby som pokračovala ďalej na ďalšie zaujímavé miesto ale o tom nabudúce.