Glanzenberg v preklade Ligotavá hora alebo Baňa. Okrajom a stredom tejto lokality prechádzali rudné žily Špitáler a Bieber, severne žila Terézia. Zlato a striebro zo žily Špitaler ťažili Kelti už v 3. storočí pred Kristom, až 2. storočí nášho letopočtu. Neskôr túto oblasť osídlili baníci a vzniká tu aj opevnené hradisko.
Začínam na sedle Červená studňa a sem sa budem vracať cez námestie sv. Trojice a následne cez Vodárenskú ulicu.Chodník by mal mať okolo 3,3 km čo je len takou krátkou prechádzkou s miernym prevýšením.
Prechádzam okolo tajchu Červená studňa, popri prameni odbočím do lesa. Tu sa nachádza ďalšia náučná tabuľa popisujúc osídľovanie Glanzengbergu a históriu baníctva.
Baníctvo menilo ráz krajiny, Terén bol viackrát odlesnený. Neskôr sa znovu zalesňovalo, horné polohy vrchu sú však odlesnené, aby sa ochránili archeologické nálezy.
Prichádzam k lokalite Glanzenberg kde sa nachádzajú pozostatky hradu, opevnení , hradná kaplnka ako aj technické miestnosti. Hradný areál sa budoval 12. až 13. storočí.
Výhľady z hradného vrchu.
Pozostatky opevnení a hradu.
Časť hradnej kaplnky.
Sklad rudy.
Z miesta opevnenia hradu sú ďalšie vyhliadky na Banskú Štiavnicu.
Schádzam dolu do mesta aby som námestím sv. Trojice a Vodárenskou ulicou sa vrátila na sedlo Červená studňa.
Posledný úsek je už iba taká lesná cestička tak sa pozriem ešte k dvom tajchom, k Veľkej a Malej vodárenskej.
Tento okruh náučného chodníka je nenáročný, informačné tabule sú zamerané na históriu ťažby, vznik a rozvoj baníctva ako aj mesta Banská Štiavnica.
Spestrením môže byť prehliadka mesta s historickými budovami, poprípade aj banské múzeum na námestí sv.Trojice.