Pri východe slnka som ešte stihla odfotografovať kalváriu, síce z iného bodu ako som mala v pôvodnom pláne, ale keď sa mi ráno tak dobre spalo. Tak možno nabudúce to slnko predbehnem, lebo toto nie je dúfam posledná moja potulka v Štiavnickom okolí.
Zo sedla Červená studňa ma vedie modré turistické značenie po asfaltovej ceste do sedla Cukmantel, tu opúšťam hlavnú cestu a ďalej pokračujem modrým turistickým značením k osade Hadová.
Slnko je ešte nízko a krásne osvecuje jesene sfarbené stromy.
Hovorím tomu, že je to čas dlhých tieňov, som vysoká a štíhla.
Môj naplánovaný okruh je cca 8,5 km s časom 3 hodiny, teda u mňa aspoň 4, mám čas sa obzerať navôkol. Takto to mám rada keď ma nik a nič nesúri.
Výhľady do okolia.
Pohodlnou lesnou cestou prichádzam k rozcestníku Hadová. Odtiaľto pôjdem zeleným turistickým značením k Hodrušskému jazeru.
Osada Hadová, neviem či sú tu aj stáli obyvatelia, alebo domčeky slúžia ako víkendové bývanie, ale vedela by som si predstaviť žiť takto ticho na samote pod lesom.
Ešte stále je to pohodová lesná cesta s miernym klesaním.
Pozerala som sa po okolí aké sú vedľa cesty strmé svahy smerom dolu a naraz aj moje prechádzkové tempo skončilo. Šípka naznačuje smer, odbočiť a zísť strmým chodníkom dolu.
Ešte urobím pár záberov a pre istotu si zbalím fotoaparát. Na chodníku ktorý je zapadaný lístím sú kamene, konáre, je to síce krátky úsek, ale dosť náročný.
Chodník vyústil na hlavnú cestu odkiaľ už presvitalo jazero.
Ale ešte som nemala vyhraté, dolu k jazeru tak isto viedol chodník prudko dolu.
Dolnohodrušské jazero alebo tajch sa nachádza nad dedinou Hodruša Hámre a vznikol pre potreby baníctva, výstavba začala ešte v roku 1743. Odvtedy boli hrádza ako aj výpustný systém viac krát opravované. Tajch prešiel rekonštrukciou, nie je ešte celkom napustený a ďalšie betónovanie napovedá, že sa opravuje zrekonštruované.
Povedľa Dolného tajchu, už žltým turistickým značením, sa dostávam lesom k Hornému tajchu, teda k oploteniu. Je to zaujímavé pokračovanie turistického chodníka. Vyzerá to tak, že za plotom nech sa deje čo sa má, rekreačný areál a jeho návštevníci sú od neporiadku za plotom uchránený.
Trochu ma zmiatol smerovník za plotom na mapách nevidieť modré značenie, ale maľba na skale potvrdila že idem správnym smerom.
Horný Hodrušský tajch a Salamandra rezort.
Žltým značením pokračujem lesnou cestou späť smerom k sedlu Cukmantel.
Neďaleko sedla je pamätník pre 25 občanov ktorých počas povstania popravili, je však taký zabudnutý.
Vraciam sa späť asfaltovou cestou na Červenú studňu, mám dostatočnú časovú rezervu, tak pôjdem sa pozrieť na zrekonštruovanú Banskoštiavnickú kalváriu.
Aj napriek úseku ktorý bol náročnejší je to pekný okruh lesom, osadou, popri tajchoch a počasie mi tiež prialo.