Náučný chodník Štrbské pleso.

Autor: Irena Simunekova | 30.11.2018 o 13:59 | (upravené 30.11.2018 o 14:05) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  14115x

Sú krátke dni, zostáva mi do odchodu tak tri hodiny ako ich využiť? Rozhodnutie padlo, prechádzka náučným chodníkom Štrbské pleso.

To je vlastne len prechádzková trasa okolo Štrbského plesa, doplnená desiatimi informačnými tabuľami o faune a flóre  Tatranského národného parku. Texty sú v slovenskom i v anglickom jazyku.

 

Sú to poučné informácie ja som napríklad netušila že v Tatrách žije hlucháň,  nikdy som ho ešte v skutočnosti nevidela a našťastie som nevidela ani medveďa hnedého ktorému je venovaný informačný panel 2.

7. informačná tabuľa - Tatranské lesy, tie som videla v realite z ktorej mi je smutno. Pamätám sa ešte na Tatry s vysokými zdravými ihličňanmi na ich vôňu... už sa takýchto pohľadov nedožijem.

 Ako úvahám som sa však viac venovala fotografii.  Okolo bola taká primeraná hrúbka snehu, pleso do polovice zamrznuté s občasným pukaním ľadu, slnko zachádzalo za obzor, ideálny čas.

 

Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári.
    Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát.
    Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne).
    Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875. /zdroj www.vysoketatry.com/

Od zastávky TEZ je k plesu cca 10-15 minút chôdze. Nie je kde zablúdiť stačí sledovať ktorým smerom ide väčšina., aj keď v mojom prípade, teda našťastie tých ľudí veľa nebolo.

Stánky so suvenírmi a krásne tatranské štíty.

Chodníčkom k Štrbskému plesu.

Ľudová umelecká tvorivosť navôkol sa mne osobne nepáči ale deti určite poteší.

Pre mňa je sú krajšie prirodzené a prírodné scenérie.

Hotely a reštaurácie okolo plesa zatiaľ zívajú prázdnotou, letná sezóna skončila zimná ešte len začína.

Pohľad na Tatranské štíty skokanský mostík a hotel Patria.

Vila na okraji plesa kde žila a tvorila Máša Haľamová.

Na poloostrovčeku sa nachádza pamätník hrdinom SNP

Slnko už pomaličky zachádza za obzor a ja sa vraciam späť.

Posledné lúče osvetľujú končiare.

Deň končí, bola to pekná prechádzka s peknými výhľadmi a poučná.  Máme krásnu prírodu aj keď už Vysoké Tatry nie sú také aké boli v minulosti, veterné smršte zanechali za sebou spúšť. Mali by sme tú prírodu viac chrániť, nielen devastovať, ale jej aj pomáhať, príroda si so všetkým sama neporadí. Keď jej nebude, tak tu nebudeme ani my.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Priznám sa, mám veľké obavy (píše Ivan Mikloš)

Bojím sa toho istého, čoho Steven Pinker.

DOMOV

Radoslav Procházka bude kandidovať na ústavného sudcu

Procházka založil bývalú koaličnú stranu Sieť.


Už ste čítali?