Na juhu Slovenska - Mariánska Čeľaď

Autor: Irena Simunekova | 2.2.2019 o 15:25 | Karma článku: 1,50 | Prečítané:  402x

Náhoda chcela, aby som objavila na mojich túlačkách južným Slovenskom zabudnutú ruinu kláštora Mariánska Čeľaď ( Máriacsalád).

Medzi obcami Čechy a Podhájska v Novozámockom okrese sa nachádza malá pustatina ktorá patrí obci Veľké Lovce.

Ako som sa neskôr dočítala,  toto miesto sa spomína už v roku 1210 kedy tu stála kaplnka. Zo záznamu z  listín kráľa Gejzu I. z roku 1075 vyplýva, že už v roku 1075 v týchto miestach stála osada.

Nie je známy presný dátum založenia kláštora, ale v roku 1512  tieto pozemky boli darované paulínom. Kláštor bol zasvätený cti Panny Márie a preto aj dostalo názov Mariánska.

Čeľaď alebo zriedkavo família (zastarano rodina; po latinsky familia). Presný preklad názvu bývalého kláštora ja aj z maďarského jazyka /Máriacsalád) je Máriina rodina.

Paulíni bývali v kláštore 268 rokov, získali rôzne privilégia ako aj majetky, panovníci im odpúšťali dane, dôchodky mali z kráľovských majetkov a obhospodarovali okolo štyritisíc hektárov pôdy.

V niektorých písomnostiach sa príslušníci tohto rádu nazývajú paulíni, na iných miestach pavlíni, čo však nie je totožné.

Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka (lat. Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae – skratka OSPPE)), skrátene Pavlíni je mníšska rehoľa (rád) založená v 13. storočí v Uhorsku. Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil nosiť pápež, aby sa odlišovali od podaktorých túlavých mníchov, ktorí budili neraz pohoršenie. Heslom rádu je SOLUS CUM DEO SOLO (Byť sám len s Bohom). Rád pavlínov nie je totožný s rádom paulínov (paulánov), ktorý založil sv. František z Paoly okolo roku 1400.  Cieľom Rádu pavlínov je kontemplácia (rozjímanie) Boha osamote, pastorácia v službe Cirkvi a blížnych - to znamená hlásanie Božieho Slova, vysluhovanie sviatostí a hlavne sviatosti zmierenia. Charakteristický pre tento rád je kult Matky Božej. /zdroj wikipédia/

Charakteristickým rehoľným odevom paulánov tvorí čierny vlnený habit s veľkou dlhou kapucňou,  charakteristickým odevom pavlínov bol biely habit a v historických dokumentoch sa práve spomínajú obyvatelia Marianskej Čeľade ako biely mnísi uctievajúci kult Matky Božej z tohto dôvodu si myslím, že správnym názvom je Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka, pavlíni.

Pri kláštore vyrástla osada Belek /dnes je súčasťou Podhájskej/ , v ktorej žili ľudia pracujúci v kláštore. Počas nebezpečenstva slúžil kláštor ako ochrana pre ľudí, v čase mieru ako svätyňa.

O živote mníchov kolujú rôzne legendy. Jedny vravia, že miestni týchto bielych mníchov, ako pavlínov nazývali pre ich rehoľný odev s kapucňou, vraj nemali veľmi radi. Boli to väčšinou šľachtickí synovia, a tak sa vraj aj správali. Hovorievalo sa, že v kláštore zmizlo veľa mladých žien, že ich znásilňovali a predstavený rehole si vraj vymáhal právo prvej noci. Druhá verzia o zmiznutých dievčatách hovorí, že to bolo dielo zbojníkov, ktorí žili v hustých lesoch neďaleko kláštora a ktorí  mali prezliekať do mníšskych habitov, aby podozrenie padlo na pavlínov.

V 16. storočí kláštor obsadili Turci a mnísi sa presťahovali do Lefantoviec.

Kláštor pustol ale  od roku 1749 ho začali budovať nanovo, v barokovom slohu so skvostnou výzdobou. Patril k nemu veľký dvojvežový kostol, termálne kúpele a botanická záhrada s teplomilnými rastlinami. Stáva sa známym pútnickým miestom.  Kostol bol vysvätený v roku 1778.

Dekrétom cisára Jozefa II. z 7.februára 1786 bol zrušený rád pavlínov v Uhorsku. Mnísi postupne opustili kláštor zamestnali sa ako učitelia po okolitých obciach. Pavlíni sa do kláštora už nikdy nevrátili.

Knižnica s 1184 zväzkami kníh z kláštora sa našla zakopaná v lese a je  uložená v archívoch vo Viedni.  Hlavný oltár z kostola bol prevezený do Čaky a zvony do Tešedíkova.

Neskôr kláštorné komplexy slúžili na rôzne účely napríklad ako poľný lazaret, neskôr v roku 1863 kláštor po zásahu bleskom nešťastne vyhorel a už ho nikdy neobnovili do pôvodnej slávy.

Umiestnené tu boli kancelárie, byty, jedáleň, kuchyňa ako aj základná škola. Časti kláštora sa zdevastovali ako sklad obilia, využívali sa aj na ustajnenie dobytka ako aj rozkrádaním

V roku 1970 bol kláštor vyhlásený za historickú pamiatku. Jeho správu prevzali pamiatkári a budova slúžila ako depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch.

Podarilo sa  získať finančné prostriedky na obnovu, vymenila sa strecha, aby sa zabránilo poškodzovaniu muriva. Ale po roku 1989 v rámci reštitúcii bol kláštor a poľnohospodárska pôda vrátená cirkvi.

Snaha o obnovu a zachovanie tejto kultúrnej pamiatky stroskotala, dnes sa tu nachádzajú ruiny na ktoré sa podpisuje zub času.

Podzemné chodby pod kláštorom nikdy neboli zmapované a nebol vykonaný archeologický prieskum. Sú vraj až 4 metre široké tak, aby sa tam zmestil aj povoz s koňmi.

Strop kláštora sa tiež prepadáva tak som pochodila len tie bezpečnejšie časti stavby.

Na mňa však toto miesto pôsobilo zvláštne, nemala som tu z toho dobrý pocit, hoci som už navštívila rôzne ruiny, kostoly, hrady. Z tejto krásnej stavby, národnej kultúrnej pamiatky, zostali len ruiny obrastené zeleňou a zdevastované človekom. Na jej záchranu je zrejme už neskoro, bývalý kláštor je v dezolátnom stave..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?