V zime experimentovať s novými neprebádanými pohoriami nechcem, predsa len mám pud sebazáchovy, tak voľba padla na moju srdcovku, Kľak.
Bola som tam už mnohokrát a nikdy to nie je rovnaké, nebolo to ani tento krát.
Bolo všetko po čom som túžila. Krásne snehobielo. Inovať na konároch stromov a kríkoch, inverzia ako aj ďaleké výhľady. Skratka krásny zážitok na mojom obľúbenom kopci.
Tento kopec ma dokáže vždy niečím prekvapiť. Už som o ňom písala mnohokrát, ešte viac krát som bola na ňom, tak len pár slovami ho pripomeniem.
Kľak (1352 m.) je výhľadovým kopcom ktorý je súčasťou Lúčanskej Malej Fatry, jeho charakteristický nos sa týči nad Fačkovským sedlom, je jedným z kopcov ktoré si nikdy nepomýlim, práve pre jeho charakteristický tkz. „nos“.
Zo skalného masívu Kľaku je 360 stupňový výhľad do ďalekého okolia ktorý láka sem turistov. Ešte sa mi za celý čas nestalo, aby som cestou hore či dolu nikoho nestretla.
Poldňový výlet na Kľak je vhodný aj pre deti, hlavne keď človek vie že stíha a nemusí sa ponáhľať, tiež pre štvornohých miláčikov ktorých tu tiež stretávam.
Teraz cez zimu je ten Kľak rozprávkový, ako z Mrázika veď posúďte.
Bonus navyše, vidmo, síce malé ale predsa len bolo.