Tentokrát som si zvolila ako východiskový bod dedinku Kľak. Síce na vrchol som chodievala inými trasami, ale tento zeleno značený turistický chodník sa mi zdal vhodnejší na výstup a aj kratší.
Neďaleko obecného úradu je smerovník tak sa vydávam ulicou smerom k lesu.
Zahliadla som aj vtipný smerovník „ Vtáčnik strašne ďaleko“ ale dúfam že to nebude až také zlé.
Opúšťam dedinu a vychodeným, síce úzkym chodníkom v hlbokom snehu, sa blížim k okraju lesa.
Na okraji lesa stojí chalupa a moje kroky smerujú k nej. Pred ňou tečie potôčik. Aspoň že je tam taká chatrná lávka ktorá ma na šťastie udržala, lebo keby nie, tak tu by bol koniec môjho výletu.
Ešte upokojujem Dunča, ktorý je za ohradou, dosť však zúrivo na mňa brechá, veď čo by som aj od neho chcela? Hovoriť nevie...
Kúsok idem lesnou cestou a potom ma značenie vedie už chodníkom hore. Je to také rovnomerné, stále stúpanie, občas cez stekajúci potôčik ale krásnym pruhovaným lesom navôkol.
Prichádzam k smerovníku Ivanov salaš, rozhliadam sa, nie je tu ani Ivan a ani salaš, možno tu kedysi bol. Odtiaľto neďaleko by mala byť Partizánska chata, tak dúfam, že tam tiež tí partizáni nebudú.
Medzi Ivanovým salašom a Partizánskou chatou sa nachádza les Škurátka je vysadený na počesť padlých pri príležitosti 20. výročia SNP je v tvare päťcípej hviezdy s rozpätím strán 50 metrov. Ale toto si pôjdem pozrieť inokedy, ako aj ďalšie zaujímavosti tohto regionu.
A už tu je pôvodná chata kde sa skrývali partizáni počas druhej svetovej vojny. Má síce názov Partizánska ale domáci ju volajú Škurátka.
Samozrejme chata je zavretá, ale mne to nedá aby som neodfotila ľadové cencúľe v ktorých sa odrážalo slnko.
Nezdržiavam sa však dlho nakoľko dnes mojim cieľom je Vtáčnik. Vytieňovaný les, ticho navôkol, vrchol už nie som ďaleko.
Stúpajúcimi výškovými metrami je chladnejšie a pofukuje vietor, Zelené turistické značenie sa spája s červeným a vrchol je vzdialený na 10 minút.
Som v cieli.
Vtáčnik 1346 m.n.m, je bralnatý vrchol na hlavnom hrebeni rovnomerného pohoria. Nachádza sa v jej centrálnej časti na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja.
Pokrýva ho ihličnato-listnatý les vrchol je čiastočne odlesnený.
Z diaľky sa blíži inverzia, najvyšší čas sa dať na cestu späť.