Na moje fotografie som raz v diskusii dostala otázku, či by som ich ako obraz zavesila na stenu. Tak som z nich pár vybrala a skúsila, ako by vyzerali tieto fotografie v ráme. Priznám sa, nie všetky by som si vedela predstaviť mať zavesené, ale pár by sa z nich aj našlo.
Nie, nie som umeleckým fotografom, ba neviem či vôbec môžem napísať že som fotograf. Ja fotografujem len niektoré momenty z mojich túlačiek na turistike. Nevyberám si turistiku podľa toho, či bude slnečno alebo nie, čo sa týka počasia je pre mňa rozhodujúce to, aby nepršalo alebo nebola fujavica. Na čakanie vhodného svetla či fotografovanie s rôznymi nastavovaniami nemám čas, takže niečo sa mi vydarí viac a niečo menej.
Východy slnka sa mi v teréne málokedy podaria, pri západe sa už snažím byť už v civilizácii. Odkedy však fotografujem, tak sa na svet dívam inými očami, vidím detaily ktoré som si predtým nevšímala, mám radosť z každého pekného výhľadu alebo prírodného úkaz ktorý sa mi podarí zvečniť.
Pre mňa sú fotografie pamiatkou na miesta ktoré som navštívila, pri ich pozeraní si tieto miesta vybavujem a na niektoré sa aj rada vraciam, zas inokedy, v inom ročnom období. Nikdy som sa nesnažila niekoho s mojimi fotografiami prekonávať a nemám žiadne ambície. Mne stačí keď mám z fotografovania radosť, sú mojou spomienkou a keď sa niekomu páčia tak ma to poteší a keď niekomu nie, je to jeho uhol pohľadu a tú moju radosť z nich to nepokazí.
Páčia sa mi aj impresie, nie sú výtvorom photoshopu.
Kvety, to sú moje obľúbené.
Mala som vyhliadnutý jeden strom ktorý som chcela nafotiť v každom ročnom období. Bol taký zvláštny. Na jeseň som ho však už nenašla, bol spílený. Tak som sa s fotografiou pohrala trochu vo photoshope, ako aj s ďalšími, to sú také tie moje hrátky. Neviem či ich nazvať ešte fotografiami aj keď ich základ tvoria.