Konečne mi druhý pokus vyjsť na Veľký Inovec vyšiel. Naplánovala som si čo najkratšiu trasu výstupu z časti Novej Bane, z Bukoviny.
Od zastávky Hájenka ma vedie červené turistické značenie nad dedinku.
Ukazuje sa, že bude pekný slnečný deň. Z lesnej cesty mám výhľad do doliny a na jednotlivé domčeky roztrúsené po okolí.
Pokračujem lesnou cestou medzi mohutné buky. Zrejme od týchto stromov je aj odvodený názov Bukovina.
Prichádzam na lúky, mám skúsenosti, že práve na lúkach je to značenie dosť zriedkavé ale tu je to v pohode, buď sú značky na samostatne stojacich stromoch, alebo na stĺpikoch.
Smerovník Loksova lúka, v mapách je názov tiež bez mäkčeňa, tak zrejme na s mäkčeň nepatrí, ale ja som ju nazvala Lokšova. Prečo? Pre to množstvo „lokší“ po lúke, teda prebytky tráviaceho ústrojenstva kráv, ktoré sa tu zrejme počas leta pasú.
Od smerovníka pokračujem lesnou cestou. Na niektorých miestach sú ešte zvyšky snehu, ale dlho to už nepotrvá.
Z diaľky už vidieť skalnatý vrchol Veľkého Inovca.
Veľký Inovec je najvyšším vrchom pohoria Pohronský Inovec s nadmorskou výškou 901 metrov. Jeho vrcholová časť je tvorená andezitovým bradlom s obmedzeným výhľadom.
Výhľady do okolia.
Poslom jari je aj scila dvojlistá kvitnúca pomedzi skalami vrcholu.
Turistická chata pod Inovcom, bola síce zavretá, ale z lavičky bol pekný výhľad do okolia.
Od smerovníka Veľký Inovec lúka sa vraciam chodníkom so zeleným značením pomedzi mohutné buky po Loksovú lúku a odtiaľto už známou trasou späť do Bukoviny.
Čmeliak sa schováva po lístím, motýľ bol neposedný tak som ho nestihla odfotografovať, pri chodníku kvitnú podbele je to neklamný znak jari.