Dnes som sa však rozhodla len pre časť od smerovníka Poždol na Dobrolínske skaly a späť.
Lesnou cestou popri chatách sa dostávam na kraj lesa, teda skôr zarasteného rúbaniska. Po ňom nasleduje dosť prudké stúpanie lesom na vrch kopca oproti.
Jedna fotografia len na ilustráciu terénu, nie je to dlhý úsek, ale je najťažší či už smerom hore, alebo dolu. Potom sú už len mierne stúpania a klesania.
Prvosienka nesmelo vykúka spoza spadnutého stromu, kvitnú ešte len ojedinele, fialky sú v plnom rozkvete.
Pohodová lesná cestička ma vedie popri prístrešku, neviem ako by som inak túto stavbu nazvala, je tu už dlhé roky a neviem načo sa využíva.
Prichádzam na kraj lesa, predo mnou sú lúky a bývalá osada Brezová. Z domov osady sú už len miestami základy, príjemne však padne posedenie na lavičke.
Pár výhľadov z lúk do okolia.
Zelené značenie pokračuje lúkou pod les a odtiaľto smerom hore na skaly. Prírodná rezervácia Dobrolínske skaly je v 5. najvyššom stupni ochrany, je to najmenšia prírodná rezervácia na Slovensku. Na malom území s rozlohou 4,39 ha sa nachádzajú lesy, lesostepi, stepi vo vrcholových častiach skaly a skalné stepi. Je tu veľká pestrosť aj kveteny. V nesprístupnenej časti sa nachádza 26 metrov dlhá puklinová jaskyňa.
Je tu taký rozpor, v niektorých publikáciach sa uvádza toto miesto ako Dobrotínske skaly, na informačných tabuliach sú to Dobrolínske skaly
Okolie skrášľuje aj poniklec a skalné ruže.
Z takýchto miest sa človeku nechce ani vrátiť.