Baníci kedysi vybudovali šesťdesiat medzi sebou poprepájaných vodných nádrží, neuveriteľné diela ktoré dodávali energiu pre baníctvo. Zostalo ich dvadsaťštyri.
Štiavnické tajchy tvorili v 18. storočí najdokonalejšiu vodárenskú sústavu v Európe. Voda poháňala čerpadlá spodnej vody v baniach, hámre kde sa ruda drvila a prepierala. Zbytková voda poháňala mlyny.
Voda z tajchov sa odvádzala podzemným tunelom tkz. zátka sa ovládala z malého domca na hrádzi tajchu ktorý sa volá mních.
Existencia tajchov je jedným z dôvodov zaradenia Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva Unesco.
Teraz slúžia tajchy na rekreačné účely kúpanie sa, vodné športy a rybolov.
Veľká a Malá Richňava sa nachádza na okraji obce Štiavnické Bane. Kedysi to bolo jedno jazero ale kvôli priepustnosti hrádze boloa vybudovaná priečná hrádza a oddelilo sa na Malú Richňavu a Veľkú Richňavu. Výstavba tohto vodného diela sa začala v roku 1738 – 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho.
Na breh Malej Richňavi som sa dostala len porušením zákazu vstupu na súkromný pozemok, tieto tabule boli všade navôkol.
Vody je v nej málo ale tých žiab celkom dosť.
Veľká Richňava.
Veľká Vindšachta.
Nachádza sa bezprostredne pri dedine Štiavnické Bane. Hrádzu využívali kedysi ako cestu na vyháňanie dobytka na pašu.
Evičkino jazero.
V bezprostrednej blízkosti Štiavnických Baní. Spolu s Vindšachtským tajchom boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú Bieber štôlňu.