Vyhliadky z Martinčeka a Jánošíkova päsť.

Autor: Irena Simunekova | 14.9.2019 o 22:16 | Karma článku: 1,28 | Prečítané:  415x

Obec Martinček leží východne od mesta Ružomberok na výbežku vrchu Mních v nadmorskej výške 580 metrov. Práve v oblasti Mnícha sa našlo 14 bronzových mečov a ďalších predmetov z doby bronzovej.

Dominantou v obci je kostol sv. Martina ktorý je postavený na návrší. Pôvodne slúžil ako farský kostol pre obce Likavka a Lisková. Kostol bol postavený okolo roku 1260 v štýle prechodného románsko-gotického slohu, s prevahou ranogotických slohových prvkov až neskôr okolo neho vznikla obec Martinček.

V okolí kostola sú umiestnené drevené prístrešky tkz. dášky pod ktorými sú vyhĺbené jamy slúžiace stáročia na uskladnenie zeleniny.

Odkrytá nástenná maľba s motívom Ukrižovania na fasáde apsidy.

Na mapách som našla vyznačený vyhliadkový bod nad dedinou, práve to bolo účelom mojej cesty. Žiadne informácie a ani značenia som v dedine nenašla, ale miestny obyvateľ ma nasmeroval na kopec nad miestnym cintorínom, ktorý leží vedľa kostola. Pod kopcom sa nachádza informačný smerovník.

Vyšliapaným chodníčkom sa dostávam na z časti trávnatý kopec s nadmorskou výškou 695 metrov. Nad Ružomberkom sa v doline ešte drží hmla.

Výhľady tu naozaj boli takmer dokonalé. Pohľad z výšky na dedinu Martinček.

Smerom na Likavku, vrch Čebrať, hrad Likava.

Choč.

Západné a Vysoké Tatry vpravo obec Lisková.

Nízke Tatry, Podtatranská kotlina, s časti zahalené hmlou.

Na opačnom svahu kopca, smerom k dedine Lisková, pri hlavnej ceste sa nachádza 6 metrov vysoký  skalný útvar z dolomitových vápencov v podobe skalnej päste,  ktorá je produktom selektívnej erózie zvetrávania.

K útvaru sa viažu rôzne povesti. Ľudovo sa nazýva Čertova kiahnica, či Jánošíková päsť.

Povesť:

Z dôb, keď Jánošík so svojou družinou chodili po tomto kraji.

Bolo to veru už veľmi dávno, keď sa jedného slnečného rána začiatkom jesene Ďurko Jánošík i s celou svojou družinou poberal z Oravského Podzámku smerom na Kráľovu hoľu. Zavčas rána, keď ešte ani zore dobre nevyšli, už sa družina poberala poza zámok Likava a zišla až na temeno vrchu Mnícha. Tu zrazu horou zaznel ostrý hvizd. Hôrny chlapci hneď porozumeli, že je to signál ich predvoja, ktorý musel pobadať niečo podozrivé. Na to Jánošík i s družinou prešli pozorne na úbočie. Odtiaľ zbadali, že dolu po ceste popod Mních sa približuje panský koč s dvoma pánmi a za nimi skupina jazdcov. Keď sa koč so sprievodom natoľko priblížil, že sa dali poznať osoby, veľké bolo prekvapenie hôrnych chlapcov. V koči sedel rozvalený bruchatý barón Révay a pri ňom jeho pobočník. Sprevádzalo ich asi pätnásť ozbrojených hajdúchov, ktorý im boli tiež známi, lebo mali s nimi už neraz dočinenia. Barón bol známy ako nemilosrdný trýzniteľ ubiedeného ľudu a bol ich úhlavný nepriateľ. Jánošík vydal okamžite rozkaz: Hrajnoha, Uhorčík, zastaviť koč, ostatní odzbrojiť hajdúchov a všetkých poviazať! Nechcem, aby bol niekto zabitý! A už sa chlapci rútili s krikom zo svojho úkrytu na cestu na nič netušiacu skupinu. Révay a jeho pobočník v prvej chvíli nepochopili, čo sa deje a kým prišli k sebe, boli už poviazaný Jánošík stojaci na briežku všetko pozoroval. Keď videl v rukách niekoľkých hajdúchov šable, hodil sa ako drak medzi bojujúcich. Pod údermi jeho oceľových pästí sa čoskoro váľalo po ceste niekoľko ohúrených hajdúchov. Takto Jánošík predišiel krvi prelievaniu, čomu i sám potešil, lebo nerád videl krv. Potom sa spýtal vydesených pánov: Poznáte ma? Révay vo svojej známej spupnosti odpovedal: Poznáme, padúch sedliacky! To si odpykáš! Jánošík nepohol ani brvou a pokojne mu odpovedal: Vaša milosť, vy ste na príčine tomu, že som padúch a čo sa týka môjho rodu, som pyšný, že som sedliak. Lebo vedzte, keby nebolo sedliakov, ktorí na vás pracujú, tak by ste pre svoje pohodlie a lenivosť hladom pokapali. A teraz, aby ste pamätali na tento deň, okúsite len to, čím ste vy trýznili môj rod, svojich poddaných!
Zdrapili pána baróna a vyvliekli ho na úpätie hory nad cestou. Tam na vyvalenom pni ho štyria mocne uchopili za ruky a nohy a Hrajnoha mu hrubou haluzou vyplatil päť a dvadsať palicou. Omdletého baróna odniesli do koča, kde ho prebrali studenou vodou. Potom Jánošík povedal: A teraz pôjdete všetci nazad, odkiaľ ste prišli. Viem, že ste sa ponáhľali na zasadnutie zemepánov do stoličného domu v Mikuláši. V kaštieli svätej Žofie vás síce s údivom budú vítať, ale vás opatria, pokiaľ prídu po vás z vášho kaštieľa z Považia.
Potom Hrajnoha oslovil Jánošíka: Kapitán náš, tento deň si sa preslávil a nám všetkým ho spravil pamätným. Svojim múdrym rozhodnutím si zabránil krvi prelievaniu, ochránil životy svojich kamarátov a potrestal Révaya. To bol čin, na ktorý nikdy nezabudneme. Na jeho pamiatku tu hľa, do tejto skaly, pod ktorou sa to všetko odohralo, vykrešeme šabľami našich nepriateľov veľkú zaťatú päsť. Bude tu večne stáť ako symbol tvojej sily a odvahy.
Takto bola z balvana pod Mníchom vytvorená veľká päsť, ktorej sa páni báli a ktorá je ešte aj dnes pamiatkou na legendárneho hrdinu ubiedeného ľudu Jura Jánošíka.
 

/zdroj: Liskovská pamätnica/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?