O hrade a jej histórii som napísala v predchádzajúcich blogoch.
V roku 2015 v blogu:
https://simunekova.blog.sme.sk/c/376834/po-hradoch-15-oponicky-hrad-a-kastiel.html
V roku 2016 v blogu:
https://simunekova.blog.sme.sk/c/475028/oponicky-hrad-oziva-tip-na-vylet.html
Sama som bola zvedavá, ako pokročili práce na obnove Oponického hradu, preto som tento blog aj nazvala „Kontrolný deň na Oponickom hrade“. Nie že by som bola oficiálnou kontrolou, ale ma teší, že vidím rozdiely ktoré tu nastali od roku 2015.
Aj keď sa v čase mojej návštevy na hrade nepracovalo, boli viditeľné pokroky pri obnove hradu.
Vyberám sa už mne známou cestou od Oponického zámku, povedľa miestneho družstva, zeleným turistickým značením. Cesta je spevnená, vysypaná, po blate či výmoľoch ani stopy. Toto som zaregistrovala ako prvé.
Turistická trasa je zároveň aj náučný chodník, s informačnými tabuľami o faune a flóre v tejto oblasti.
Natrafila som cestou aj na takéto upozornenia, neviem či práve táto forma zabrala, ale naozaj som cestou nevidela pohodené žiadne smeti, či papierové vreckovky. Keby to takto bolo všade.
Lesným chodníkom s miernym prevýšením sa blížim k hradu.
Hneď z príchodu ma víta panel s názvom „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“. Ja túto myšlienku schvaľujem, videla som podobné aktivity aj na iných hradoch.
Kladky, miešačky, fúriky, všetko pripravené na čulý pracovný ruch. Ale divím sa tomu, že tieto nástroje i keď boli uložené, čisté neboli niekde uzatvorené, pokiaľ sa s nimi momentálne nepracovalo. Na hrade majú už skúsenosti s vandalmi z augusta 2018, tak ma tento stav voľne uloženého náradia dosť prekvapil.
Počas mojej prítomnosti okolo hradu prešli dvaja cyklisti a jedno takéto krásne modroočko doviedlo sem so sebou dvoch mladých ľudí.
Ešte pár výhľadov do okolia a vraciam sa cestičkou späť do Oponíc.