V minulosti na úbočiach Kôprovského štítu boli objavené ložiská kupritu, oxidu meďného, ktorý sa tu aj ťažil. Stredoveký haviari tento nerast pomenovali Koper, zrejme z tohto názvu je odvodené aj pomenovanie doliny.
Ústie doliny je na východ od Podbanského, preteká ňou Kôprovský potok. Zalesnenou dolnou časťou doliny vedie asfaltová cesta s modrým turistickým značením.
Pohľad z diaľky na Kriváň.
Oblasť postihnutá kalamitou a lykožrútom.
Dolinu odvodňuje Kôprovský potok.
Prístrešok pri rázcestí pod Hlinskou, smerovník.
Od rázcestia Pod Hlinskou vedie zelené turistické značenie kamenistým chodníčkom k rázcestiu Pod Temnými smrečinami, odkiaľ cez mokraď vedie drevený chodník, už s červeným turistickým značením k plesám.
Nad hranicou lesa začína pásmo kosodreviny.
Z diaľky vidieť Vajanského vodopád spadajúcom 170 m vysokým prahom do malebnej Temnosmrečinskej doliny. Vodopád bol pomenovaný na počesť významného slovenského národovca a ideológa Svetozára Hurbana Vajanského.
Temnosmrečianska, prostredná vetva Kôprovej doliny je jedným z najkrajších miest Vysokých Tatier. Je to obrovský mierne pretiahnutý ľadový kotol obklopený vysokými zrázmi Kôprovského štítu, Čubriny a Hrubého štítu. Na jeho dne ležia Vyšné a Nižné Temnosmrečianske plesá.
Z Kôprovskej doliny je krátka odbočka aj ku Kmeťovmu vodopádu. Vodopád vytvára Nefcerský potok, ktorý je nad ním v nadmorskej výške 1245 metrov a preteká Nefcerskou dolinou. Vodopád je pomenovaný podľa národovca a botanika Andreja Kmeťa (1841-1908) Jej výška je cca 80 metrov a je najvyšším vodopádom na Slovensku.
Nemôžem si pomôcť, ale z každej návštevy Vysokých Tatier odchádzam so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane je to naše najvyššie pohorie s alpským charakterom, s vysokými štítmi, priezračnými plesami, radí sa medzi turisticky najatraktívnejšie územie.
Na strane druhej keď vidím tú skazu, ktorú narobila kalamita a lykožrút si uvedomujem to, že nikdy už neuvidím také Vysoké Tatry ako si ich pamätám z mladosti a zrejme ich také neuvidia ani moje vnúčatá. Z toho mi je smutno.