Rozhľadňa stojí priamo pri hlavnej ceste, je tu vybudovaný prístrešok a tiež malé parkovisko.
Je vysoká 10 metrov, vedie na ňu 61 schodov, je celodrevená, ukotvená oceľovými lanami. Z môjho pohľadu táto stavba nemá veľké opodstatnenie, nakoľko výhľady z rozhľadne sú rovnaké ako mimo nej.
Je to však pekný výhľad na kopaničiarsky kraj, okolie je obkolesené lúkami, lesíkmi a s ovocnými stromami.
Výhľady z rozhľadne.
Je tu aj pietne miesto v podobe kamenného pomníčka, ktorý je pomníkom obetiam evanjelickej vzbury. Pripomína smutnú udalosť keď tu popravili 12 evanjelikov, účastníkov vzbury proti katolíckej vrchnosti v Turej Lúke. Spor vznikol z dôvodu snahy odobratia evanjelického kostola katolíkmi.
Písal sa rok 1672, keď na evanjelickej fare v Turej Lúke ako kňaz pôsobil ev. farár Daniel Krman st.. Leto bolo horúce, nielen pre ostré júlové lúče slnka, ale pre horúcu krv, ktorá bola preliata. V prvej polovici júla varadínsky biskup Juraj Báršoň v sprievode svojho brata Jána, kráľovského protonotára, prichádzali so splnomocnením od rakúskeho cisára a uhorského kráľa Leopolda I. prezerať cirkevné majetky. Táto vizitácia sa však podľa rady jezuitov zvrhla na odoberanie kostolných kľúčov. Bratské varovanie prišlo od farára Martina Zehenera zo Bziniec pod Javorinou. Opatrnosti nikdy nebolo dosť a domáci vytušili nepokojný priebeh tejto neohlásenej návštevy. Zavolali si na pomoc aj veriacich zo susedného Bukovca, aby spoločnými silami v úkryte vyčkávali na sled udalostí. Na úsvite biskup Báršoň aj s ozbrojeným sprievodom skutočne prišiel. Keď sa blížili ku kostolu, kone, akoby tušiac nebezpečenstvo, začali vzdorovať, ale napokon faru obkľúčili. Biskup Báršoň požiadal kostolníka o kostolné kľúče, aby mohol slúžiť omšu. Keď videl kostolníkovu nevôľu, na jeho naliehanie prečítal nariadenie, ktoré však kostolník chcel odniesť farárovi Krmanovi. Odpor kostolníka vyvolal roztržku.
Podľa zachovaných písomných správ z Paulínyho Nitrianskej superintendencie, biskup kostolníka postrelil. Zachovalo sa podanie i o tom, že z veže zaznel výstrel, ktorý zasiahol biskupovho brata. Ľudia počujúc výstrel vybehli spoza plotov, z kostola i z veže a prišlo k veľkej bitke, ktorá rozohnala biskupov sprievod. Pri tomto nešťastnom slede udalostí biskupov brat Ján Báršoň skutočne prišiel o život. Farár Daniel Krman s nasadením vlastného života zachránil biskupa pred útokom sedliakov tak, že ho vtiahol do fary, kde mu Krmanova manželka ošetrila rany a rozoštvaný sprievod zutekal do hôr. Toto všetko sa stalo 14. júla 1672. Biskupovho brata odviezli do kráľovského mesta Skalice a pochovali v hlavnom kostole.
Udalosti mali rýchly spád a už o pár dní prišlo k vyšetrovaniu v susednom sobotišskom kaštieli. Konečný rozsudok znel: poprava 12 účastníkov vzbury na turolúckom vršku „Hrajky“. Poprava sa konala 27. a 28. júla 1672. Mená popravených sa žiaľ nezachovali. Ich obeť však priniesla určité víťazstvo. Kostol bol turolúckym evanjelikom ponechaný až do roku 1733, teda vyše 60 rokov.
Citované zo zdroja https://ecavturaluka.wixsite.com/turaluka/turolcka-vzbura Zo zdroja
Na pomníku je nápis : „Pravdu Božiu sme hájili, násilie nás zdeptalo, z mučeníckych našich hrobov slnce žitia zas vzplálo.“
