Sitno - časť 1.

Autor: Irena Simunekova | 12.1.2020 o 20:18 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  385x

Najvyšším bodom Štiavnického pohoria je vrch Sitno s nadmorskou výškou 1009,2 metrov. Andezitové steny obklopujú z troch strán vrchol s kruhovým výhľadom do okolia.  

Dostať sa na vrchol je viac možností. Zvolila som si pre výstup najkratšiu, aj keď strmú variantu, chodník so zeleným turistickým značením od Pučúvadlianského jazera..

Cestou som však neodolala pohľadu na známu, Banskoštiavnickú kalváriu. Síce som zmeškala východ slnka o pár minút, ale aj tak to moje zastavenie stálo za to.

 

Od parkoviska pri hlavnej ceste od jazera vedie zeleno označený chodník popri chaty, neskôr už strmšie lesom. Pri prameni kde steká voda, je väčší úsek zľadovatený.

 

Prichádzam na Tatársku lúku, odtiaľto budem pokračovať modrým turistickým značením, tu je inštalovaná aj prvá tabuľa náučného chodníka Sitno.  Predpovede sľubovali jasné počasie, ale mne začína byť už na týchto miestach jasné, že z dnešných výhľadov zo Sitna zrejme nič nebude.

 

Sitno je asi jediný vrchol kde nevedie chodník, ale drevené schody. Niektoré by si zaslúžili obnovu, ale zatiaľ sa nimi bezpečne dostávam na vrchol.

 

Štiavnické vrchy sú pozostatkom sopky ktorá chrlila lávu pred 15-13 miliónmi rokov. Sopka mala tvar kužeľovej hory, so strmými úbočiami. V upätí mala priemer viac ako 50 km a výšku 4 km. Jej vulkanická činnosť ustala pred stotisíc rokmi.

O Sitne je viac povestí, veľa z nich hovorí o poklade zakopanom na Sitne, ale aj o Sitne, ktoré je bránou do pekla.

Jedna legenda hovorí aj o zakliatych rytieroch na Sitne.

Na Sitne bol kedysi i hrad, ktorého stopy ešte nezmyl dážď a nerozmietol vietor. Na tomto hrade v Pribinovej dobe bol pánom knieža Stojmír. Mal dvoch synov. Pohanským veľkňazom, ktorého menovali žrecom, bol staručký a múdry Nákon. Ľudia pod otcovskou starostlivosťou kniežacou žili v blahobyte a pokoji.
Keď Stojmír cítil, že sa mu blíži posledná hodina, predvolal svojich synov a povzbudil ich, aby žili vo svornosti. Panujúcim kniežaťom bude starší syn Tyra. Mladší syn Želibor bude mu poddaný. Silní budú, keď budú nažívať v jednote.
Keď Stojmír onedlho zomrel, jeho telo spálili podľa pohanského zvyku v posvätnom háji na Sitne.
Ale synovia dlho nezachovali otcovu múdru radu. Čoskoro sa pustili do boja proti sebe. Veľkňaz Nákon všemožne sa usiloval, aby zabránil bratovražednej bitke, ale bez výsledku.
Keď ich husté šíky stály proti sebe a znova nadarmo sa snažil ich zmieriť, preklial ich, aby sitnianska skala pojala všetkých a neotvorila sa prv, kým ich slovenský národ nebude volať o pomoc, aby týmto spôsobom odčinili svoj hriech.
Sotva odzneli Nákonové slová, ostrý blesk zarachotil a ožiaril kraj široko-ďaleko. Vzápätí prihnala sa ukrutná búrka a zo Sitna vyšľahli mohutné plamene. Zem sa triasla od základov. Keď tento boží súd pominul, vyjasnilo sa a miliardy hviezd ozdobili čistú oblohu, bojovníkov nebolo nikde. Sitnianska skala ich pojala do veľkých priestranných siení, ktoré sa tam utvorili.
Tam sú na pohotove, aby nastúpili do boja, keď ich slovenský národ bude volať. Každý rytier stojí pri svojom ošírovanom koni jednou nohou v strmeni. Len vyhupnúť na vraníka.
Každých sedem rokov sa prebúdzajú i bez volania, aby sa opýtali starého rytiera, strážiaceho východ, či je ich čas už tu? Starý rytier na to vystúpi na sitniansky vrch, aby zavolal na všetky strany sveta, "či už"?
Ak odpoveď neprichodí, zavrie okovanú bránu a vráti sa do siení, aby rytieri odpočívali ďalších sedem rokov.

 

Mne Sitno nedoprialo výhľady, ale možno budem úspešnejšia nabudúce, nie som tu prvý a dúfam, že ani posledný krát.

Pod skalami vrcholu sa nachádza rozhľadňa Sitno. Bola postavená v roku 1727, na podnet Mikuláša Koháryho. Pôvodný objekt však vyhorel, v roku 1888 bola postavená nová. Otvorená je počas sezóny, z výšky 12 metrov sú výhľady do okolia. Nachádza sa tu expozícia Sitno ako súčasť náučného chodníka a tiež predaj suvenírov.

 Najvyšší vrch Štiavnického pohoria Sitno,  je ideálnym miestom aj pre rádiový a televízny vysielač.

Aj dávnejšie chátrajúca chata A.Kmeťa, má tiež nového majiteľa, je tu zriadená reštaurácia, v sezóne jún až september je otvorená od 10 do 18. hodiny v ostatných mesiacoch len cez víkendy, sviatky, či špeciálne príležitosti. Podľa slov chatára upravujú aj podkrovie aby mohli poskytovať aj ubytovanie. Môžem potvrdiť, že tu výborne varia,  možno keď tu posedím, zahrejem sa gulášom pri kozube, hmla sa zdvihne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Župan Lunter vyzval Pellegriniho, aby sa zúčastnil na rokovaniach o doprave v kraji

Od soboty nepremávajú autobusy prímestských spojov SAD Zvolen.

Erik Kaliňák: Prečo by mi malo prekážať, že bol Fico v byte na Vazovovej?

Zo 150. miesta kandiduje za Smer synovec podpredsedu Smeru.


Už ste čítali?