Práve sa o zelenej farbe hovorí, že je farbou nádeje, tak vám tie fotografie nádeje z trasy prikladám.
Dlhšiu cestu dolinou spestruje žblnkot Dražovického potoka,
Okolie spestruje záružlie, ako aj iné, drobné jarné kvietky.
Príjemný lesný chodník medzi vysokými listnáčmi a môj obľúbenec „macko“, keď som prvýkrát videla tento peň z diaľky, tak mi nebolo všetko jedno.
Prvá vyhliadka s lavičkami. Jarnú zelenú zdobí na bielo rozkvitnutá vtáčia čerešňa.
Farba nádeje.
Ako keby tancujúci, vykrútený strom a v pozadí kremencové skaly Oselného vrchu.
Zeleň čučoriedková.
Červenkasté skaly vrcholu v kontraste so zeleňou navôkol.
Ktovie kde majú v tej skale mladé briezky korene.
Sú miesta, kde sa rada vraciam a toto je jedným z nich.