Hradisko kalenderberskej kultúry, zo 7-6. storočia pred Kristom, s opevnením má rozlohu približne 12 ha, skladá sa z troch nádvorí chránených valmi. Je to prvé a druhé predhradie, a najvyššie položená centrálna časť, tkz akropola.
Molpír patrí medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská staršej doby železnej v stredoeurópskej oblasti. Časť akropola bola archeologicky preskúmaná celá, odkryli sa niektoré objekty ako pevnostný múr, s bránami a kruhovitou vežou, 62 stavieb, 7 pecí, kultové miesto a cisternu.
Obyvateľstvo sa venovalo remeselnej výrobe ako je železiarstvo, odlievanie z bronzu, výrobe kamenných žarnovov, tkáčstvu a obchodu.
Nálezy z hradiska ako rôzne náramky, ozdoby, prasleny, keramické nádoby a iné sú umiestnené v Múzeu Molpír, ktoré sa nachádza v budove starej fary v Smoleniciach. Na keramických nálezoch sú tvary a výzdoby charakteristické pre kultúrne okruhy východohalštátkej ako aj lužickej kultúry, čo je dané tým, že Molpír mal významné postavenie na rozhraní dvoch kultúr.
Lokalita Molpíra bola osídlená však už skôr, najintenzívnejšie bola obývaná práve 7-6. storočí pred Kristom.
Náhlemu opusteniu hradiska a jeho zániku prispeli zrejme vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p.n.l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzugsa
Občianske združenie Naše Smolenice zrevitalizovalo hradisko, zabezpečilo archeologický výskum, vyčistenie I. a II. nádvoria od náletových drevín a vybudovalo ukážkové obydlie z tejto doby. Na určenie ochranných valov bola použitá technológia leteckej archeológie Lidar. Projekt sa uskutočnil z príspevku Nórskeho finančného mechanizmu.
Na hradisko Molpír vedie náučný chodník s informačnými tabuľami od kostola Narodenia Panny Márie v Smoleniciach.
Obydlie s ukážkou dobového života
Smolenický zámok.
Na jeho mieste stál kedysi stredoveký hrad. V 15. storočí bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a v 16. storočí rodine Országovcov. Keď získali hrad Erdődyovci, postupne začal chátrať. Za napoleonských vojen hrad vyhorel, a časom sa zmenil na hradné rumovisko. Posledný majitelia Pálfyovci v 19. storočí hrad prestavali na romantický zámok.
V súčasnosti je Smolenický zámok majetkom Slovenskej akadémie vied. Usporadúvajú sa tu národné a medzinárodné vedecké konferencie, rôzne akcie, svadby a podobne. Z časti zámok je prístupný verejnosti len počas prázdninových mesiacov.
V okolí zámku je prírodno-krajinársky park, zámok a okolie je obľúbeným výletným miestom
Zaujímavé využitie pňov v parku po výrube.
Smolenický zámok