Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu poznali obyvatelia obce už v 19. storočí. Skupina Smolenických nadšencov začala v roku 1929 čistiť zatarasený komín na Drinách. Boli to Imrich Vajsábel, Silvester Vallo, Alexander Vallo a Alojz Vajsábel. Neskôr sa k štvorici pridali Štefan Banič a jeho syn Ján.
Prví sa na dno 36 metrového závrtového komína dostali Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za objaviteľov jaskyne. Obaja potom robili odstrely na dne komína a tým sa dostali do chodieb s krásnou kvapľovou výzdobou.
Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1935 v dlžke 175 metrov. Prvý návštevníci schádzali do jaskyne objavným komínom cez rebrík na vlastnú zodpovednosť.
Jaskynný komplex predstavuje sústavu užších puklinových chodieb. Tieto pukliny vymodelovali zrážkové vody prenikajúce do podzemia systémom puklín.
Jednotlivé chodby sú pomenované a to: Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Chodba nádejí. Nachádza sa tu aj neveľká sieň s názvom Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Priestory sú vydekorované tkz. kvapľovými záclonami s vrúbkovaným lemovaním, sú tu rôzne formy stalgtitov, pagodovité stalgmity, sintrové vodopády a náteky. Unikátom na Slovensku je krasový útvar ktorý dostal pomenovanie Slonie uši.
Stalagmit je stojací kvapeľ rastúci z jaskynného dna
Stalaktit je visiaci kvapeľ.
Spojenie stalagmitu so stalagtitom vzniká stalagnát teda je to stĺpový kvapeľ spájajúci strop a dno jaskyne.
Sinter – zrazený vápenec
Sprístupnených je 450 metrov jaskyne, s prevýšením 10 metrov a je tu 151 schodov. Jaskyňa Driny je aj zimoviskom netopierov, napočítali ich tu okolo 400 kusov.
Kvapľová výzdoba
Sintrove jazierka
Na vrchole vrchu Driny.