Po hradoch - 44. Muráň

Autor: Irena Simunekova | 8.10.2020 o 21:26 | (upravené 10.10.2020 o 22:02) Karma článku: 6,18 | Prečítané:  825x

Na hrad Muráň sa  dá dostať z rôznych smerov.  Najjednoduchšia trasa je z obce Muráň, taktiež na hrad  vedie aj turistický chodník z obce Muránska Huta, v okrese Revúca.

Od miniparkoviska pri obci Muránska Huta vedie červené turistické značenie  na Veľkú lúku, Piesky a odtiaľ sa pokračuje modrým turistickým značením na Muránsky hrad.

Časť trasy je v daždivom období aj korytom potoka.

Z lesnej cesty sa vychádza na asfaltovú ktorá vedie na Veľkú lúku.

 

V oblasti Veľkej lúky je žrebčín pre chov koní, ktorý má už vyše 50 ročnú tradíciu. Chová sa tu čistokrvný norik muránskeho typu pre potreby lesného hospodárstva.

Aj tento krát sa koníky pásli na lúkach,  ktoré boli  vyzdobené fialovými jesienkami.

 

Od smerovníka sa už pokračuje lesným chodníkom k chate pod Muránskym hradom, kde je možnosť občerstvenia.

 

 

Chodník pokračuje popri pamätníku Filipa Augusta Coburskéh na otca cára Ferdinanda Coburga. Pamätník dal v roku 1883 postaviť syn Filip Coburg, starší brat cára Ferdinanda Coburga.  Je na mieste, ktoré mal ich otec najradšej.

Od Chaty pod hradom chodník vedie popri strmých bralách kopca Cigánka, na ktorom stojí Muránsky hrad.

 

Vstupom do hradu je vežovitá brána. Celý hrad vlastne leží na  juho- západnom  skalnatom výbežku vrcholovej plošiny kopca a je z troch strán chránený skalnými stenami obmurovanými hradbou.

Na rozsiahlom nádvorí hradu sa nachádzalo viac stavieb. Hrad bol natoľko neprístupný, že  hrad sa zásoboval pomocou mechanického výťahu  v jednej hranolovej bašte.

Pozostatky jednotlivých stavieb hradu.

 

Výhľady z hradu.

Počas svojej existencie Muránsky hrad mal viac hradných pánov. Prvá písomná zmienka sa viaže k roku 1271, keď na základe donačnej listiny kráľ Štefan V. daroval hrad Mikulášowi Gunicovi z rodu Ratold.

Okolo roku 1440 obsadili Muráň žoldnieri Jána Jiskru, ktorí boli na hrade 20 rokov.

Neskôr hrad vlastnil Štefan Zápoľský ,  Juraj Tornaly. Po Tornalyho smrti hrad zdedil jeho štvorročný syn Ján a jeho správcom sa stáva Matej Bašo. Tento sa preslávil ako lúpežný rytier,  ktorý bol za svoje činy odsúdený na smrť

Medzi ďalších významných majiteľov hradu a panstva patrili Széchyovci. Najviac sa preslávila dcéra Juraja Széchyho, Mária, tiež známa ako Muránska Venuša.

Ako mladá sa zosobášila s kapitánom hradu Štefanom Betlénom ale ich dve deti ako aj kapitán zomreli a ona sa znova vydala za Štefana Kúna.

Bol to nerovný pár, Mária bola krásna, vzdelaná a Štefan sa jej nemohol ani vzhľadom, ani inteligenciou vyrovnať.

Mária ušla od neho na hrad Déva, ktorý potom jej manžel aj s vojskom obliehal. Mária sa s ním dala rozsobášiť. V tých časoch to bola výnimočná udalosť. Zoznámila sa ešte počas manželstva s fiľakovským kapitánom Františkom Wesselényim ktorý žil v manželstve so Žofiou Bosniakovou.

Wesselényi za pomoci Márie získal hrad a  dal sa s Máriou v r.1644 zosobášiť a tým sa stal pánom Muráňa. Kráľ Ferdinand ho v roku 1655 vymenoval za palatína krajiny. Nastalo obdobie najväčšieho rozmachu a slávy Muránskeho hradu a celého panstva.

Medzi posledných majiteľov hradu patril Štefan Koháry ktorému cisár Karol VI. daroval v roku 1720 tento hrad.  Hrad neskôr zdedila jeho dcéra Mária-Antónia, ktorá sa vydala za knieža zo Sasko-Coburg-Gothy, Ferdinanta Juraja.

Posledným obyvateľom hradu bol 84 ročný vyslúžilý vojak ktorý tu býval ešte v roku 1820.

Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a opustený chátral. V súčasnosti prebiehajú na hrade záchranné práce, za účasti nezamestnaných v rámci rôznych projektov.

O Muránskom hrade kolujú povesti:

Cigánka
Podľa povesti sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky a vzal si ju za ženu. No ona si nevedela odvyknúť od predošlého života a vždy, keď muž nebol doma, privolala na hrad svoju rodinu. Preobliekla sa do cigánskych šiat, nakládla oheň, po cigánsky piekla a zabávala sa. Po čase sa o tom kapitán dozvedel. Povedal svojej žene, že sa na hrad vráti až neskoro v noci, ale z hradu neodišiel. Ženu prichytil pri čine a manželku hodil do priepasti. Od toho času sa hradná skala volá Cigánka.

Muránska Venuša
Mária Széchy, pre svoju krásu prezývaná aj Muránska Venuša, bola aj mimoriadne odvážna žena. Hrad pod jej velením odolával všetkým útokom cisárskych vojsk. Ich vodca František Wesselényi Máriu nenahovoril na kapituláciu ani pri osobnom stretnutí. Očarený jej zjavom však zaútočil proti nedobytnej pevnosti amorovým šípom. Ponúkol Márii svoje srdce. Po odpoveď mal prísť o polnoci na hrad spusteným povrazovým rebríkom. Tu padol do zajatia a bol postavený pred voľbu smrti alebo večného zväzku s obdivovanou ženou, avšak pod podmienkou zrady cisára. Výberom tejto možnosti obstál v skúške, získal ruku Muránskej Venuše a s ňou i hrad, ktorý ešte tej noci obsadilo jeho vojsko.

 

Po prehliadke hradu nastal čas vrátiť sa do Muránskej Huty, ale tento krát žlto značeným turistickým chodníkom.  Tento chodník vedie bralnatým úbočím Národnej prírodnej rezervácie Šiance až po sedlo Predná Hora. Odtiaľto sa dá vrátiť asfaltovou cestou späť do Muránskej Huty.

 

Žlto značenú trasu neodporúčam hlavne v mokrom počasí, nachádzajú sa tu hladké skaly  ktoré spolu s popadaným lístím vytvárajú značne klzký terén. Aj keď je tento úsek trasy  krásny, nachádzajú sa tu kamenné moria, skaly obrastené zeleným machom, zdeformované stromy, je  dosť náročný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Hygienici spresnili podmienky pre terasy v reštauráciách

Potrebujeme zmenu prístupu, vyzvala prezidentka politikov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čo nám hovorí Matovič? Máme sa obávať?

Premiér dnes sľúbil zmenu komunikácie.


Už ste čítali?