Keď cesta je cieľ... 6

Autor: Irena Simunekova | 1.3.2021 o 17:47 | Karma článku: 9,42 | Prečítané:  202x

Zas nepoznanými cestičkami za poznaním známych miest. Ráno ešte primrznuté, neskôr slnečno a modrá obloha, ideálny čas na túlačky. Hoci na Dobrolínskych skalách som bola mnohokrát, teraz to bude inou, netradičnou cestou...

Veľké Uherce, priehrada, ktorá  teraz pripomína  len väčšiu kaluž. Pred pár dňami sa po nej preháňali korčuliari, teraz akurát na okraji čajka a pár kačíc.

Cesta vedie popod horu, oproti je chatová oblasť.

Budem prechádzať cez štále U Benclov, tie už poznám, ale ďalej cestu na Dobrolínske skaly ešte nie.

Pri poslednom dome odbočujem vľavo, aspoň tak by to malo byť.

Lesnou cestou prichádzam na čistinu, predo mnou je chata, ktorú som vždy videla z diaľky, ale nepôjdem až k nej. Mierim na kopček s krížom a odtiaľ cez lúky zas do lesa na skaly.

Výhľady navôkol.

Z lúky sa ide smerom cez les a je to vlastne už Dobrolínsky vrch. Zo skál je polkruhový výhľad do okolia. Je viditeľný aj neďaleký Oselný vrch, ten má však kruhový výhľad.

Prírodná rezervácia Dobrolínske skaly patrí s rozlohou 4,39 ha k najmenším na Slovensku. Nachádza sa v katastri obce Veľké Uherce okres Partizánske.

Dobrolínske skaly.

Tiež sú v okolí rôzne povykrúcané stromy.

Keď sa prejdeme chodníkom po vrchole skál a neskôr prudko dolu, tak natrafíme aj na takúto, nie veľkú, puklinovú jaskyňu.

Cesta späť je pruhovaným lesom..

Po peknom výlete len zamávam na pozdrav.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum: Vládna kríza Matovičovi uškodila, Smer predbehol OĽaNO

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

DNES PÍŠE JAROSLAV RUMPLI

Až také svine predsa nie sme. Alebo áno?

Pozrite si dokument o oceánoch. Ľudstvo je to posledné, čo sa môže na niečo sťažovať.


Už ste čítali?