Od obecného úradu v obci, na vrchol vedie modré turistické značenie, smerom dolu sa pokračuje od smerovníka Nad zadným, žltým turistickým značením. Celý okruh je dlhý necelých 7 kilometrov,
Bočnou ulicou sa dostávam na lúky, odkiaľ je výhľad na obec.
Značenie odbočuje k miestnemu kameňolomu, ktorý už je zrejme opustený a nefunkčný, je to taká jazva na výhľade do Rajeckej doliny.
Nad kameňolomom sa cesty rozchádzajú žltá vedie nad kameňolom, ale tá moja, modrá, pokračuje miernym stúpaním okrajom lesa.
Chodník pokračuje medzi krásne urastenými smrekmi. Pásy výrubov sú vysadené mladými stromčekmi, čo vidieť naozaj zriedka. Každý stromček má farebný vrcholec, neviem, či je to niečo také, aby zver mladé stromčeky neobžierala, alebo je to poistka voči dvojnohej zvery, ktorá rada svoje záhradky skrášľuje práve stromčekmi z lesa.
Neskôr sa les ihličňanov zmenil na mladý bukový les a stúpanie začalo byť prudšie. Terén je dosť mokrý, je blatisto, sú to zrejme miesta, kde je mokro aj vtedy, keď inde je sucho.
Pod vrcholom sa začínajú čiastočne odkrývať výhľady do Rajeckej doliny. Je tu už viac skál a pokrútených stromov.
Výhľady.
Trasa na vrchol a čiastočné výhľady.
Vrchol a vrcholová kniha, tento krát, keďže som tu prvý krát, tak so zápisom. Už si len sadnúť na lavičku, naliať si kávu z termosky a kochať sa výhľadmi.
Aj keď je pekné počasie, príjemne slnečno, je čas na návrat, pokračujem zostupovou trasou kde pri smerovníku Nad Zadným pokračujem žltým značením.
Trasou medzi mladým a hustým porastom si tlieskam, tu mám najväčšie obavy pred zverou. Nevytlieskala som žiadnu, ale omnoho príjemnejšie mi bolo keď som znova vstúpila do lesa.
Chodník ma zaviedol späť nad kameňolom a tu sa znova pripájam na modré turistické značenie, dedina je už na dohľad.
Bol to pekný jarný deň...